Zakázané ovocie I. : Samopal PPS-43

Poloautomatické strelné zbrane vyrobené prestavbou z pôvodne automatických konštrukcií.

Priatelia, aj takáto by mohla byť jedna z odpovedí na otázku za čo sme pri návrhu európskej smernice o kontrole zbraní bojovali. Je faktom, že jednu z najobľúbenejšej skupiny strelných zbraní (ako pre športovú tak i pre hobby streľbu) presunula smernica EÚ do kategórie biblického „zakázaného ovocia“. V nasledujúcom článku z novej série Vám priblížime SEMI verziu jednej zo strelných zbraní nachádzajúcej sa v súčasnosti na „čiernom zozname“ EÚ.

Kapitoly:
1. Historická mozaika.
2. Vlastnosti a konštrukcia samopalu.
3. Funkčný princíp a ovládanie zbrane.
4. „Fun faktor“ a zberateľská hodnota zbrane.
5. Dostupnosť zbrane na našom trhu.
6. Dostupnosť streliva.
7. Technické údaje.
8. Fotografie.

1. Historická mozaika.
Druhá svetová vojna. V období medzi septembrom 1941 až januárom 1944 došlo ku vyše dvojročnej nemeckej blokáde sovietskeho Leningradu. Leningrad bol strategickým priemyselným mestom zásobujúcim svojimi výrobkami Červenú armádu. Pre obyvateľov mesta bezútešné a tragické obdobie jeho izolácie sprostredkovalo vtedajšej červenej armáde a Sovietskemu zväzu dva produkty ľudského ducha.

Tým prvým je Symfónia č. 7 ruského skladateľa Dmitrija Šostakoviča, nazývaná tiež „Leningradská“. Jej väčšiu časť skomponoval autor priamo v obkľúčenom meste. Po jej dokončení sa stala nástrojom propagandy pre pozdvihnutie ducha obyvateľov ako Leningradu tak i celého Sovietskeho zväzu. Jej Allegretto a najmä pasáž symbolizujúca pochod sa stala vo vtedajšom svete hudobným symbolom vzdoru a protifašistického boja.

Druhým významným príspevkom bol začiatok produkcie nového samopalu, ktorý mal neskôr získať prívlastok najlepší samopal 2. sv. vojny. Išlo o konštrukciu Alexeja Sudajeva. Výroba nového samopalu pod označením PPS-42 sa začala, zo začiatku výlučne pre potreby obrancov leningradského frontu, práve v obmedzených podmienkach obkľúčeného mesta. Na základe praktických skúseností došlo po roku v konštrukcii ku miernym úpravám a jeho následnému označeniu na PPS-43 (Pistolet Pulemiot Sudajeva-1943). V tejto verzii sa rozšírila výroba „Sudajeva“ aj na iné závody v Sovietskom zväze. Vo výzbroji Červenej armády začala overená konštrukcia postupne nahradzovať drahšie a s bubnovými zásobníkmi nie príliš spoľahlivé samopaly „Špagin“ (PPSh-41). Samopal Sudajev sa vyrábal ešte krátko po ukončení 2 sv. vojny a napríklad v poľskej ľudovej armáde slúžila jeho licenčná výroba okrajovo až do 80-tych rokov 20. storočia.

2. Vlastnosti a konštrukcia samopalu.
Výhodou samopalu bola jeho spoľahlivosť a kompaktnosť vhodná aj pre posádky obrnených vozidiel. Pre vojnovú výrobu bola neoceniteľná jeho materiálová a technologická nenáročnosť. Na výrobu jedného Sudajeva sa použilo 6,2 kg ocele, zatiaľ čo na jeho rovesníka – samopal Špagin až 13,9 kg ocele. Rovnako čas potrebný na výrobu jedného samopalu Sudajev predstavoval len tretinu časového fondu na výrobu samopalu Špagin.

Pohľad z pravej strany.

Vo výrobnom procese bolo v plnej miere využívané ohýbanie plechu, jeho lisovanie a zváranie. Jedinými dielmi na ktoré sa použilo trieskové obrábanie boli záver, muška mieridiel, niekoľko čapov a vymeniteľný zápalník. Z plechu je vyrobené kompletné telo zbrane, ktorého predná časť s kruhovými otvormi tvorí plášť hlavne. Telo je zložené z hornej a dolnej polovice. Obe časti sú ku sebe vzájomne fixované demontovateľným čapom. Súčasťou dolnej polovice je spúšťový mechanizmus, jednoduchá mechanická poistka (opäť z plechového prístrihu), šachta s odpruženou pákou záchytu zásobníku. Demontovateľný čap tela sa nachádza v jej prednej časti pred šachtou zásobníka. Oddialiť spodnú časť od tela je možné po stlačení odpruženej západky v zadnej časti zbrane. Skladacia pažba je vyrobená ohýbaním plechu. Úsťovú brzdu tvorí ohnutý prístrih z plechu s odpovedajúcim otvorom pre bezpečný prechod strely. Mieridlá v podobe jednoduchej mušky a dvojpolohového preklápacieho cieľnika s ciachovaním na 100 a 200 metrov sú vyrobené precíznejšou formou kovoobrábania.

Detail úsťovej brzdy.

Vonkajšie časti samopalu majú povrchovú úpravu čiernením.

Výraznou kvalitatívnou zmenou oproti súdobému samopalu Špagin je použitie povrchovej úpravy vývrtu hlavne chrómovaním. Hlavne pre samopaly Špagin boli totiž často vyrábané len jednoduchým prerezaním a upravením skladových hlavní do opakovacích guľovníc Mosin.

3. Funkčný princíp a ovládanie zbrane.
Zbraň má dynamický záver čo znamená, že strieľa zo zadnej polohy záveru. Po vložení plného zásobníku a natiahnutí páky záveru (na pravej strane tela zbrane) zostáva záver zachytený v zadnej polohe. Cez vyhadzovacie okno je možné vidieť prázdnu nábojovú komoru a pred ňou vyústenie zásobníka s nábojmi. Po stlačení spúšte dochádza k uvoľneniu vratnou pružinou tlačeného záveru z jeho zadnej polohy smerom dopredu. Pohybujúci sa záver narazí pri svojom pohybe vpred na dno prvého náboja podávaného zásobníkom. Ten celý dotlačí do nábojovej komory a po narazení čela záveru na čelo komory (uzavretí) dochádza úderníkom ku iniciácii zápalky náboja. Traskavá náplň zápalky zapáli strelný prach v nábojnici. Expanzia exotermickej reakcie horiaceho strelného prachu spôsobí silové pôsobenie na strelu a jej pohyb smerom von z hlavne. Rozpínavá sila pôsobiaca vpredu na dno strely však zároveň pôsobí i na dno prázdnej nábojnice. Nábojnica tak začne tlačiť na čelo záveru čím dochádza k silovému impulzu a začiatku pohybu záveru smerom do zadnej polohy. Pri pohybe prázdnej nábojnice dozadu dochádza, v mieste vyhadzovacieho okna, ku nárazu jej dna na čelnú plochu vyhadzovača. Nábojnica je vytlačená smerom von zo zbrane ale samotný záver pokračuje v pohybe vzad, pričom stláča vratnú pružinu. Vo svojej krajnej polohe zostáva záver zachytený na záchyte spúšťového ústrojenstva. Zbraň je pripravená na ďalší výstrel, ktorý nastane ak strelec odľahčí svoje prvé „výstrelové“ stlačenie spúšte a následne spúšť znovu stlačí.

Poloha podávaných nábojov voči nábojovej komore.

Pri pôvodnej automatickej verzii samopalu dochádzalo pri podržaní stlačenej spúšte ku nepretržitej paľbe až do vyprázdnenia obsahu zásobníka. Civilné „SEMI“ verzie dostupné na našom trhu sú konštrukčne upravené tak, aby po zatlačení a podržaní spúšte dochádzalo vždy len ku jednému výstrelu. Akákoľvek snaha o úpravu takýchto civilných zbraní, s cieľom navrátiť im pôvodnú funkčnosť, je vážnym trestným činom a nezmyselným konaním ktoré len poškodzuje dobré meno športovým strelcom a zberateľom zo streleckej komunity.

Sudajev má jednu manuálnu poistku ktorej ovládací prvok je umiestnený pred spúšťou. Po jeho posunutí smerom ku spúšti dochádza ku blokovaniu ako záchytu záveru na spúšťovom ústrojenstve, tak i ku blokovaniu pohybu samotného záveru. Zaistenie zbrane je možné urobiť ako v prednej tak i v zadnej polohe záveru.

Zaistená spúšť.

Skladacia pažba je vo svojej zloženej polohe nefixovaná. Po jej rozložení však zostáva stabilne fixovaná odpruženou západkou v okolí jej otočného kĺbu. Botku pažby je treba na jej použitie po rozložení preklopiť o 270°. Pri opätovnom skladaní sa západka fixujúca pažbu uvoľní stlačením valcového tlačidla, ktoré sa nachádza v zadnej časti tela zbrane.

Rozložená pažba – detail botky.

Mieridlá si typického vojenského typu. Plátkový cieľnik je preklápací na 100 a 200 m. Jednoduchá mucha je skrutkovateľná takže aj výškovo nastaviteľná. Za predpokladu použitia zložitejšieho náradia je možná aj jej stranová korekcia. Celkovo sú mieridlá dobre čitateľné. Jediným mínus samopalu v tomto smere je dĺžka pažby a z nej vychádzajúca menšia vzdialenosť medzi cieľnikom a silným okom strelca po jej založení do ramena.

Mierenie – pohľad na mušku.

Úsťová brzda je navzdory jej jednoduchej konštrukcii podľa dostupných informácií v automatickom režime dobre účinná. Pri jednotlivých výstreloch sú pociťované reakčné sily len o niečo väčšie ako na systémoch komorovaných na 9 mm Luger.

Pažbička rukoväte je dvojdielna, vyrobená z tmavého plastu, jej uchopenie je dostatočne isté.

Detail pažbičky.

Segmentový zásobník je na 35 nábojov a má dvojradové vyústenie. V šachte samopalu je fixovaný odpruženou pákou. Moment fixácie zásobníku po jeho dorazení je dobre počuteľný. Na jeho spätné uvoľnenie je však potreba použiť väčšiu silu, to ale môže mať na svedomí nevybehaná pružina popisovaného kusu.

Vyústenie zásobnika.

4. „Fun faktor“ a zberateľská hodnota zbrane.
Ide o jednoduchú zbraň, maximálne účelovú a spoľahlivú. Spätný ráz, inak výkonného kalibru, je rozložený do dlhej dráhy pohybu záveru takže je zbraň dobre ovládateľná. Spomínaná dlhá dráha a dynamický záver však znižujú presnosť pri pokuse o presnú mierenú streľbu. Tej neprospieva ani krátka pažba a pre ňu nevhodné zalícenie ku mieridlám. Na terčovú streľbu tak táto konštrukcia nie je.

Zberateľská hodnota môže byť otázna. Pri dokonale zachovanom kuse zo sovietskej výroby, so zachovaným dynamickým záverom a len s citlivým zásahom do pôvodného spúšťového mechanizmu ide o príjemné a hodnotné spestrenie zbierky.

5. Dostupnosť zbrane na našom trhu.
Upravené SEMI verzie samopalu PPS-43 boli na území Slovenska dobre prístupné. Počty dostupných exemplárov sa síce zďaleka neblížili dostupnosti jeho ikonickejšieho spolubojovníka samopalu PPSh-41 ale za vyloženého jednorožca sme ho rozhodne považovať nemohli. Konkrétny stav jednotlivých kusov bol vždy otázny, najmä čo sa týkalo pôvodných sovietskych exemplárov. Druhý zdroj konštrukcie PPS-43 na našom trhu boli povojnové ročníky vyrobené pod označením PPS wz. 1943 poľskou zbrojovkou Łucznik Arms Factory v Radomi. Uvedené kusy bolo možné pod označením PPS wz.1943/53 zakúpiť i s pevnou drevenou pažbou. Kvalitou a spracovaním sa nijako nelíšili od pôvodnej sovietskej konštrukcie. Naopak bolo možné vyberať z veľmi veľa zachovalých kusov. Poľská verzia s pôvodnou skladacou pažbou je predstavená i v tomto článku.

Pokiaľ ide o novovýrobu tak na tomto poli si ukrojuje svoj trhový podiel poľská POLAND MANUFACTURING PLANT, Pioneer Arms Corp v Radomi. Ide o nástupnícku firmu zbrojovky Łucznik. Vyváža najmä na západné trhy upravenú SEMI verziu samopalu pod označením PPS43-C. Marketingovo je tento model distribuovaný ako samonabíjacia pištoľ spadajúca do kategórie novovýroby. Táto verzia bola pred časom dostupná i na našom trhu. Má nový spúšťový systém s vnútorným kladivom a upravený záver. Principiálne vytvorili z pôvodnej strelnej zbrane strieľajúcej zo zadnej polohy záveru zbraň strieľajúcu z prednej polohy a z neuzamknutého záveru. Iniciácia zápalky náboja v komore hlavne je realizovaná až klepnutím vnútorným kladivom po úderníku. Táto konštrukcia je hlavne na americkom trhu veľmi obľúbená no na základe ohlasov na dostupných diskusiách došlo ku zníženiu spoľahlivosti pôvodného samopalu. Toto nové riešenie totiž prináša pri použití nekvalitnej munície a nedostatočnom čistení od povýstrelových splodín zvýšené riziko nespoľahlivosti z dôvodu nedovretého záveru (Rovnako by zablokovaním úderníka v jeho vystrčenej polohe z bloku záveru mohlo dôjsť k iniciácii podávaného náboja už len pri nabíjaní zbrane). Pozitívom tejto úpravy je však zvýšená presnosť zbrane. Nedochádza tu totiž k otrasom na mieridlách, ktoré pri streľbe zo zadnej polohy záveru spôsobuje hmotnosť vpred vypusteného záveru.

6. Dostupnosť streliva.
Náboj 7,62×25 je na našom trhu dobre dostupný. Je sa však treba pripraviť na jeho zvýšenú cenu oproti najlacnejšiemu rozšírenému pištoľovému strelivu 9×19 Luger. V čase písania tohto článku (jún 2017) začína cena najlacnejšieho C.I.P.-ovaného armádneho prebytku v kamennej predajni na cene 20 cent/ks. Ide pritom o plechové lakované nábojnice ČSLA. Pri chuti strieľať z Vašej zbrane niečo s mosadznou nábojnicou, aby ste nezaťažovali jej vyťahovač, rátajte s cenou od 25 cent/ks a vyššie. A to sa cena streliva ďalej neustále zvyšuje.

7. Technické údaje.
Náboj – 7,62 × 25 mm Tokarev
Dĺžka zbrane so zloženou pažbou – 615 mm
Dĺžka zbrane s rozloženou pažbou – 820 mm
Dĺžka hlavne (spolu s nábojovou komorou) – 250 mm
Hmotnosť zbrane bez zásobníku – 3,2 kg
Hmotnosť zbrane s plným zásobníkom – 3,85 kg
Hmotnosť záveru – 549 g
Hmotnosť prázdneho zásobníku – 262 g
Kapacita zásobníku – 35 nábojov
V technickej dokumentácii uvedená úsťová rýchlosť – 490 m/s

8. Fotografie.

 

Ing. Tomáš Szabo