Treba nové pištole pre Políciu?

 

V poslednej dobe sa znova objavujú informácie o tendri na prezbrojenie Polície novými pištoľami. Nielen slovenské, ale aj české média zverejnili viacero článkov na túto tému. Zväčša ide o opísanú tlačovú správu MV SR, ku ktorej je sem tam pridaná ešte nejaká encyklopedická informácia. Čím strohejšie sú články, tým väčšia polemika čitateľov sa strháva v reakciách pod nimi.

 

 

 

Okolo strelných zbraní sa intenzívne točím i profesne viac ako 10 rokov. Nie je to veľa, ale za ten čas mi ich prešla rukami pekná kopa. Nie som a nebol som príslušníkom žiadnej silovej zložky, štátneho orgánu ani úradu. Som „iba“ daňovým poplatníkom ako väčšina ľudí, ktorí na tieto informácie reagujú (píšem „iba“, pretože dnes je v SR platenie daní viazané len na povinnosti, nejaké právo „naviac“ z tejto činnosti prakticky neexistuje). Žiaľ celá táto problematika nákupu zbraní pre Políciu mi príde zo strany štátu voči verejnosti informačne dosť odbitá. Rovnako mi úplne chýba zdôraznenie jedného aspektu, ktorý je podľa mňa v tejto veci kľúčový. A to ekonomickej logiky nákupu.

 

 

Treba na začiatok spomenúť rozsah obstarávania. Nejde o prezbrojenie komplet celej Polície. Mnohé útvary majú vzhľadom na špecifické určenie výzbroj modernizovanú postupne. A tak aj dnes už sú vo výzbroji rôzne verzie pištolí a samopalov. Je to logické, s gaunermi treba držať krok, inak ich ťažko zastaviť… no, aspoň pribrzdiť. Podstatná väčšina policajtov ale aj dnes ešte chodí so starými ČZ vz.82. A práve tie sa majú vymeniť. Rovnako má prísť aj k náhrade samopalov vz.58, ktoré sú akousi znúdzecnosťou používané v bežnej službe.

 

 

 

V zásade sú 3 možnosti, ktoré môžu nastať:

 

 

1) nekupovať nič nové, ponechať Pi. vz. 82 vo výzbroji.

 

Je síce pravda, že Colt pred viac ako 100 rokmi vytvoril „matku všetkých pištolí“ a odvtedy sa principiálne na pištoliach nič zásadné nezmenilo. Ale práve detaily, ktoré sa neustále cibria dostali pištole na úroveň dnešnej životnosti a spoľahlivosti. Principiálne vidím problémy pištole ČZ vz. 82 zavedenej u Polície tri:

 

• konštrukčné riešenie: zbrane sa od roku 1982 ergonomicky aj spoľahlivosťou zmenili. Popravde ani v roku zavedenia to nebol zrovna inovačný hit (vedľa v Rakúsku práve v tomto roku poslal Gaston Glock svoju G17 prvej generácie na armádne skúšky). Systém a umiestnenie poistky nie je ideálne, záchyt záveru je iba ľavostranný (Glock má ten istý „problém“). To sú všetko veci, ktoré znižujú komfort a pripravenosť zbrane v krízovej situácii. V situácii keď ide o milimetre a stotiny sekundy. Dali by sa ale za určitých okolností akceptovať a ich negatíva z časti eliminovať aj správnym a intenzívnym výcvikom.

 

• doba zavedenia vo výzbroji: má zásadný vplyv na stav v súčasnosti zavedených zbraní. Treba si uvedomiť že pištoľ, tak ako každý iný strojársky výrobok sa používaním opotrebováva. Mnoho zbraní je opotrebených na hranici, mnoho žiaľ nielen streľbou, ale aj zanedbanou údržbou zo strany ich užívateľov. Tieto zbrane sú používané 20 až 30 rokov. Nemožno očakávať že budú v stave nových, čo sa odzrkadľuje často aj na nespoľahlivosti jednotlivých kusov, kde mnoho policajtov radšej nosí vlastnú zbraň, ako by sa malo spoliehať na tú čo im bola pridelená.

 

• použitý náboj: z môjho pohľadu najzásadnejší problém. Zbraň je konštruovaná na náboj vz.82. ktorý je rozmerovo identický s nábojom 9mm Makarov. Pôvodne bola pištoľ vyvíjaná ako vojenská, boli sme členom Varšavskej zmluvy, takže použitie tohto náboja bolo logické. Nevýhodou vz.82 bolo použitie tvrdej strely so spekaných oceľových pilín. Pri výstrele v panelovom byte sa dokázala 3-4x odraziť s dostatočnou energiou aby spôsobila zranenia. Samozrejme rôznymi smermi, takže ani sám strelec pred výstrelom nevedel, čo všetko trafí 🙂 Tento problém by sa dal čiastočne odstrániť použitím napríklad klasickej FMJ strely. Druhým problémom je výkon náboja. Za predpokladu podobnej hmotnosti striel je rozdiel vo výkone 9mm Makarov, voči 9mm Luger skoro 40% v prospech Lugru. Na sebaobranu dostačujúce, na služobnú zbraň diskutabilné. Posledným problémom je cena náboja. Cena lugra je vzhľadom na vyrobené počty úplne niekde inde. Je podstatne lacnejší. Ak zoberiem do úvahy koľko by mal policajt vystreliť rán z pištole (schválne píšem mal), aby ju mal takzvane „v ruke“, tak náklady na výcvik a streľbu z pištolí kalibru 9 luger budú pri nákupe novovyrobených nábojov výrazne nižšie.

 

Len okrajom k Sa vz.58. Táto zbraň sa podľa môjho názoru nemala nikdy dostať do bežného výkonu služby. Je to určením aj strelivom vojenská zbraň. Keď som videl ako si svojho času policajná hliadka kráča po preplnenom nákupnom centre so samočinnou 58čkou a plným zásobníkom, tak som len hľadal, ktorá sadrokartónová priečka mi zachráni život, keď to bude potrebovať tá policajtka nedajbože použiť. Našťastie sa za dobu keď tieto zbrane pri sebe nosili nič nestalo, ale vtedajšiemu ministrovi vnútra mali minimálne zlomiť ceruzku, ktorou ten príkaz podpísal.gu

 

 

2) Súčasný „medzistav“, keď si policajti môžu do služby nosiť schválené typy súkromných zbraní.

 

Dnes sa môžeme stretnúť s určitým polovičným riešením, ktoré má dočasne preklenúť nedostatok moderných pištolí v radách PZ. Policajti, ktorí sú držiteľmi Zbrojného preukazu a vlastnia súkromne zbraň ju môžu nosiť aj na výkon služby. Teda za predpokladu, že ide o schválený typ zo zoznamu uvedeného v internom predpise. V princípe obsahuje zbrane kalibru 9mm Luger od popredných výrobcov (Glock, CZ, Sig Sauer a pod.). Stretol som sa s vyjadrením, že by tento prístup mohol byť zachovaný s tým, že príslušníci ktorí nechcú alebo nemajú vlastnú zbraň, môžu nosiť staré Pi. vz.82. V súčasnom stave je fajn, že má policajt možnosť nosiť niečo, čomu dôveruje, ale za dlhodobé riešenie by som ho nepovažoval z nasledujúcich dôvodov:

 

• nedostupnosť týchto pištolí pre všetkých policajtov: súkromne môže vlastniť zbraň iba policajt, ktorý je držiteľom Zbrojného preukazu. Mnoho policajtov ho nemá. Majú ho zväčša tí, ktorých streľba baví, venujú sa jej aj vo voľnom čase, niektorí športovo. Tí ostatní berú cvičnú streľbu ako nutné zlo povolania, vzťah k zbraniam (ich vlastníctvu, údržbe etc.) nemajú a nemožno ich nútiť k vybaveniu si ZP a následne kúpe súkromnej zbrane. Prečo by mali z vlastného platu platiť rádovo stovky eur za zbraň príslušenstvo?

 

• rôznorodosť príslušenstva: každý kto chodí strieľať vie, že pri kúpe pištole to neskončí. Potrebujete viacej zásobníkov, na zásobníky treba vhodné puzdro/nosič, nosiť ju ako za opaskom len tak tiež nemožno. Treba puzdro, kvalitné, vyhovujúce pre daný účel (od stehenného nosiča, cez opaskové až po vnútorné pre skryté nosenie) a dalo by sa pokračovať. Cena kvalitného príslušenstva sa bez problémov vyšplhá na úroveň ceny samotnej zbrane, aj nad. Samozrejme je tu obrovské spektrum kvality príslušenstva. Od desných čínskych kópií po samotné cenovo dosť vysoké originály. Čo si kúpi sám policajt? Jeden kúpi kvalitné puzdro, druhý ušetrí a kúpi kópiu, tretí na svoj typ zbrane zoženie sťažka jeden druh puzdra. Príslušenstvo k zbraniam by malo byť dodané centrálne. A samozrejme pred schválením verifikované a validované na použitie v podmienkach PZ. Pri veľkom počte typov používaných zbraní by to bolo dosť finančne náročné s diskutabilným výsledkom. O problémoch ako vzájomná zameniteľnosť zásobníkov v teréne a podobných veciach sa rozpisovať netreba. Ide o základné veci, ktoré sú týmto riešením dosť skomplikované.

 

• garantovanie technického stavu zbraní: každá zbraň sa opotrebováva, pri každej môže dôjsť k poruche, každá potrebuje raz za čas prehliadku, vymeniť opotrebené diely, unavené pružiny. Ako sa to dá zabezpečiť keď časť zbraní bude v súkromnom vlastníctve policajtov a pritom ešte minimálne 4och rôznych typov a výrobcov? Kto bude platiť opotrebenie a opravu zbraní? Zháňať náhradné diely napr. na H&K je práca pre odhodlaných a vytrvalých – čo po dobu keď nebude súkromná pištoľ „prevádzkyschopná“, vyfasuje starú 82? Ak to má mať celé zmysel musím spomenúť pojmy ako udržiavateľnosť, preventívna a prediktívna údržba pištolí. Teda ako pri čo najmenších nákladoch udržať vo vyhovujúcom stave po čo najdlhšiu dobu taký prostriedok ochrany znižujúci riziko, akým je pištoľ vo výzbroji policajta. Pri viacerých zásadne odlišných typoch zbraní, je zabezpečenie týchto vecí podstatne komplikovanejšie a nepomerne drahšie.

 

• výcvik a strelivo: ďalší vážny problém. Existuje mnoho metodík výcviku. Každá si ale vyžaduje „zžitie“ sa strelca so zbraňou. Strelec musí dostať základné návyky takpovediac do podvedomia. Musí pracovať na niečom, čo sa nazýva svalová pamäť. A to sa viaže práve na dril spojený s konkrétnym typom zbrane a ku konkrétnym, ním používaným, výstrojným súčastiam. Každý typ pištole má trocha odlišné mieridlá, rôzne polohy i typy ovládacích prvkov (poistky, ovládanie záchytu záveru a zásobníka), rôzne puzdrá majú rôzne sklony a polohy atď. Bude sa pre každý typ vypracovávať modifikovaná metodika? Alebo sa to nechá na jednotlivých vlastníkoch, nech si modifikujú podľa vlastnej potreby? Čo ak bude policajt dlhodobo nosiaci svoj G17 krízovou situáciou donútený použiť kolegovu Pi. vz.82? Iné mieridlá, úplne iná ergonómia, manuálna poistka naviac, kladivo… následky si možno domyslieť. Rovnako prevádzkovanie a logistika nábojov pištolí rôznych kalibrov je zbytočne drahá a komplikovanejšia. Ideálne z nákladového hľadiska je kupovať jeden náboj v čo najväčších množstvách.

 

Štát pravidelne kontroluje zamestnávateľov či poskytujú svojim zamestnancom potrebné osobné ochranné pracovné pomôcky. Pištoľ pre policajta považujem za jeden zo základných prostriedkov ochrany. Je povinnosťou štátu zabezpečiť svojim zamestnancom pracovné pomôcky na štandardnej úrovni a potrebný výcvik a podporu tak, aby mohli v rôznych situáciách do ktorých sa môžu dostať tento nástroj využiť efektívne k vlastnej ochrane ale i k ochrane občanov. Nemali používať súkromný majetok k výkonu práce a už vôbec nie tak citlivú vec akou je zbraň.

 

 

3) Nákup nových zbraní.

 

Posledná z možností. V podstate sa MV snažilo nakúpiť pištole už minulý rok. Tender im zhodil úrad pre verejné obstarávanie zo stola, pretože podmienky boli šité rozmerovo na konkrétny typ pištole. Bez rozpakov možno povedať že šlo o Glock. Už si na to na Slovensku bohužiaľ zvykáme a niekedy nadobúdam pocit, že tak ako si dneska obliekame kroje, tak o pár rokov si budú tradície pripomínať vianočnou hrou na zmanipulované obstarávanie.

 

 

V prvom rade je potrebné chápať rozdiel medzi výrobcom zbrane a právnickou osobou, ktorá sa do tendra prihlási. Až na jediný prípad (GrandPower) ide zväčša o obchodníkov ktorí majú pri ponúkaných zbraniach výhradné zastúpenie pre SR a nie kedy ani to nie. Nebudem ďalej rozoberať firmy ktoré do tendra vstúpili a možno vstúpia, zostanem pri zbraniach samotných. Reálne si viem z toho čo je momentálne dostupné predstaviť v tomto tendri nasledujúce typy. Rozdelím ich z hľadiska pravdepodobnosti úspechu vzhľadom na kroky, ktoré sú dnes už pomaly verejným tajomstvom.

 

 

• Pištole od výrobcu Glock Austria, CZ Uherský Brod a GrandPower Banská Bystrica. Najpravdepodobnejšie modely, ktorých zástupcovia podnikli už rôzne kroky. Vyrábajú svoje pištole vo všetkých troch štandardných veľkostiach (full size, compact, subcompact) aj keď rozmerovo sú hlavne v triede subcompactov dosť odlišné. Glock je medzi pištoľami stálica, geniálny svojou jednoduchosťou. Šepká sa o tom, že aj z dôvodu tendrov by mohlo byť na Slovensku otvorené montážne centrum, kde by sa zbrane určené pre MV kompletovali a odhadujem že by sa rovnako zabezpečovala ich údržba a potrebné opravy. Šlo by zrejme o G17/19/26 štvrtej generácie. CZ UB určite hodí do pľacu CZ 75 P-07(09?) Duty. Tieto sa rovnako mali montovať na Slovensku niekde v okolí Kremnice. Objavilo sa pár zbraní ktoré majú na plastovom ráme „Made in Slovakia“. Nepredpokladám že sa tu skutočne vyrobili, zrejme išlo o „Assembled in Slovakia“. A posledným v top je samozrejme náš slovenský výrobca Grand Power s pištoľou K100/P1/P11 v poslednom prevedení Mk12. Ide o zbrane kompletne vyvinuté, vyrábané aj kompletované na Slovensku so slovenským know-how. Tieto zbrane v posledných uvádzaných verziách sú cenovo aj kvalitou na porovnateľnej úrovni.

 

• Zbrane výrobcov, pre ktorých je náš trh slušne povedané okrajový, alebo sa nesnažia vytvárať rozširujúce podmienky pre úspech v tendri (respektíve o nich nepočuť). Ide v prevažnej väčšine o výborné zbrane. Napríklad nemecké Heckler&Koch P30/P30L, Walther P99/PPQ, SigSauer P226, chorvátske HS9/XDM. Rovkako musím spomenúť pištoľ ZVS P20/21. Bola vyvinutá na Slovensku, vyrábaná má byť tiež tu. Mal som možnosť ju vyskúšať, žiaľ všetko to boli len predsériové zbrane a s rozbehom sériovej výroby sú vraj problémy. Otázkou by bola cena, pretože až na corvátske HS9/XDM ktoré je cenovo porovnateľné s tými so skupiny 1, sú všetky ostatné tu spomínané cenovo drahšie.

 

 

Pre úplnosť treba povedať, že výber medzi týmito zbraňami je technická otázka iba okrajovo. Tak ako pri autách, aj tu sa mnoho ľudí je schopných donekonečna hádať, ktorá značka je tá najlepšia. Realita podľa protokolov zo skúšok akreditovaných osôb je taká, že tieto zbrane (opakujem – v ich posledných verziách) sú čo sa týka dosahovanej spoľahlivosti, životnosti a ergonómie technického riešenia ÚPLNE POROVNATEĽNÉ. V prípade, že sa budú nakupovať nové zbrane, ak MV vyberie ktorúkoľvek z vyššie spomínaných nespraví chybu.

 

 

Dôležitá bude skôr cena dodávky. Tá totiž musí okrem zbraní obsahovať aj doplnkové exponované náhradné diely a služby, ktoré zabezpečia, že zbrane budú použiteľné nielen po nákupe, ale aj po X rokoch intenzívneho používania. Tu je podľa mňa najväčšia možnosť u dodávateľov hýbať (a takpovediac aj „čarovať“) s cenou, nakoľko samotné výrobné náklady pištole sa už moc pri zachovaní požadovanej úrovne kvality stlačiť nedajú.

 

 

Záverom možno povedať, že Pi vz.82 sama o sebe nie je zlá zbraň. Ak by boli súčasne používané zbrane v dobrom stave a bolo k nim dostupné množstvo už jestvujúceho vyhovujúceho skladového streliva, dalo by sa o ich udržaní pre „bežné útvary“ vo výzbroji debatovať. Žiaľ ani jedna z možností tu nie je a v súčasnosti opotrebované zbrane je potrebné niečím nahradiť. A štandard na služobnú zbraň sa oproti roku 1982 posunul inde.

 

 

Čo si teda o tom myslím ja? Ako človek od zbraní hovorím prezbrojiť, policajti by mali mať služobné zbrane podľa súčasných kritérií a na vhodný náboj. Ako daňový poplatník dodávam prezbrojiť tak, aby z minutých peňazí štátneho rozpočtu zostalo čo najviac na Slovensku a tender nebol šitý účelovo. V tom prípade to budú peniaze minuté účelne a hodnota, ktorú Slováci svojou prácou vyprodukovali vyjadrená v eurách tu aj zostane. A je vcelku možné, že to bude pre občanov SR podstatne väčší benefit ako samotné nové pištole v puzdrách policajtov. Tak to robia všetky silné ekonomiky. A dokiaľ to tie slabé nezačnú, silnými sa nikdy nestanú.

 

 

Ľudovít Miklánek

Legis Telum, o.z.