„Už vtedy sme kričali ako odborná obec, že taký psychotest, ktorý by vedel odhaliť, kto v budúcnosti spácha alebo nespácha trestný čin, neexistuje,“ skonštatovala riaditeľka Ústavu psychológie zdravia a metodológie výskumu Lekárskej fakulty UPJŠ Andrea Madarasová
„Určite by mali mať naši študenti, ale aj zamestnanci, možnosť porozprávať sa o problémoch, ktoré majú. Tak by sa možno podarilo predísť takým skratovým konaniam, ktorých svedkom sme boli v prípade pražskej univerzity,“ vysvetlila hovorkyňa Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach Zuzana Bobríková.
Od istej doby sa preventívny psychotest v politických kruhoch považuje za riešenie každého systémového zlyhania verejnej správy. Niektoré skupiny vodičáku, zbroják a.i. Netuším kde a kto k tomu prišiel, ale považujem to za alibizmus riešiteľov problémov riadenia štátu, pretože hľadanie reálnych riešení prevencie je komplikovanejšie ako vytvorenie mantry o možnosti „pozrieť sa človeku do hlavy“ či náhodou niečo nespácha. Minority Report po Slovensky. Nefungovalo to ani vo filme.
Nie sme proti psychotestom
ako diagnostickému nástroju v prípade že je podozrenie na zmenu u konkrétneho jedinca. Ako jeden zo spôsobov posúdenia aktuálneho stavu a rozhodnutia čo ďalej, či má mať prístup ku zbraniam. Tak to bolo v našom zákone o zbraniach aj pred Lipšicovym politickým zásahom po udalostiach v Devínskej. Zákon vždy tento nástroj poznal a definoval jeho cielené využívanie. Zavedenie plošného psychotestovania národa bolo akousi náplasťou na neschopnosť riešiť skutočné príčiny konania Harmana rovnako ako neschopnosť okolia a orgánov štátnej správy či samosprávy s ktorými predtým intenzívne riešil svoje problémy identifikovať vznikajúci problém a akokoľvek pomôcť všetkým zúčastneným v rámci prevencie.
Plošné psychotesty znižujú bezpečnosť
vytváraním falošného pocitu, že vyšetrenie držiteľa potvrdenia o psychickej spôsobilosti niečo garantuje. Reálne nemá žiadnu právnu záväznosť, psychológ nenesie žiadnu zodpovednosť za jeho rezultát. V rámci trestného konania sa zisťuje znalcami stav psychiky v dobe spáchania činu, nie x rokov predtým. Skúsenosti ukazujú, že ZP si ľudia robia v tej „lepšej“ fáze života. Ak následne skĺznu chorobou alebo životnou situáciou na šikmú plochu, na kartičke sa nič nezmení. Stále panuje pocit, „veď má psychotest“. V tomto ohľade je postoj nášho zákona k psychotestu vyslovene kontraproduktívny. Až nebezpečný vytváraním nevhodného bezpečnostného povedomia. Kto pracoval s manažérstvom rizika vie o čom píšem.
Všade kde bola v prípade snahy zavádzať plošné preverovanie psychického stavu PRIPUSTENÁ ODBORNÁ DEBATA došlo ku konsenzu o zbytočnosti a neefektivite takéhoto nastavenia:
– jediným riešením v rámci prevencie je VČASNÉ ODHALENIE problémového jedinca V DOBE JEHO ZMENY a POSKYTNUTIE ADRESNEJ POMOCI tejto osobe;
– NIE PLOŠNÉ a ZBYTOČNÉ buzerovanie občanov, ktorí sa dobrovoľne rozhodli plniť kritéria nejakého zákona;
– prakticky to znamená ZLEPŠIŤ PRENOS INFORMÁCIÍ na linke VŠEOBECNÝ LEKÁR – PSYCHIATER – POLÍCIA;
Vyjadrenie prednostu psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity
Analýza zbrojnice.com na predmetnú tému
Prečo u nás v SR neustále štát bazíruje na neefektívnom a drahom nástroji (150.000 držiteľov ZP x cca 80,- eur za test raz za 10 rokov = 12.000.000 eur z vreciek občanov)? Miesto toho aby sme sa poučili zo skúseností iných a TIEŽ POČÚVALI NAŠICH ODBORNÍKOV z odboru psychiatrie. Áno, tlačenie politických rozhodnutí napriek stanoviskám odborníkov môže viesť k smrti ľudí. Pri zbraniach dvojnásobne. Otázka je, kto za to ponesie zodpovednosť…
Ľudovít Miklánek
