Každý vlastník zbrane sa skôr či neskôr stretne so zaručenými pravdami o tom, ako je to s nosením rôznych zbraní po vonku. Či už je to čepeľ noža nepresahujúca šírku dlane, alebo že pred vstupom do MHD musí zbraň vybiť. V krátkom písomnom zamyslení by som sa chcel pokúsiť vrhnúť trochu svetla do tejto témy.
Tento článok je mierne upravenou odpoveďou na otázku, ako je to s nosením zbrane na kultúrnych podujatiach, teda diskotéke, dedinskej zábave, jarmoku alebo športovom podujatí. Problematika tejto otázky nie je slovenskou legislatívou úplne jasne ohraničená a zodpovedaná.
Zákon 84/1990 Z.z. o zhromažďovaní zakotvuje nasledovné:
§ 1
(2) Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.
(3) Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.
Podľa § 2 sa za zhromaždenia nepovažujú:
c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému v § 1 ods. 2.
V súlade s § 7 je povinnosťou účastníkov zhromaždenia:
3) Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny.
Z uvedeného je možné konštatovať, že zákaz sa aplikuje na politické zhromaždenia a podujatia obdobného charakteru, ktorých účelom je slobodné vyslovenie názoru a sú riadne ohlásené.
Tejto definícii podľa nás nezodpovedá diskotéka, dedinská zábava, koncert, výstava alebo jarmok, tu by teda malo byť nosenie zbrane plne v súlade so zákonom. Je však možné, že ak je podujatie ako koncert usporiadané na súkromnom pozemku, organizátor si môže ako podmienku vstupu uviesť zákaz vstupu so zbraňou a môže inštalovať prostriedky na ich zisťovanie.
V súlade s ustanovením §14 ods. 2 písm. c sa priestupku proti zhromažďovaciemu právu dopustí ten, kto ako účastník zhromaždenia má pri sebe strelnú zbraň alebo výbušninu alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, a ak možno z okolností alebo z jeho správania usudzovať, že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím. Za priestupok je možné uložiť pokutu do 165€.
Športové a turistické podujatie je definované zákonom 479/2008 Z.z. o organizovaní verejných telovýchovných podujatí, športových podujatí a turistických podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 1
(1) Verejnými telovýchovnými podujatiami, športovými podujatiami a turistickými podujatiami (ďalej len „podujatie“) sa podľa tohto zákona rozumejú telovýchovné, športové a turistické súťaže, stretnutia, turnaje, preteky a iné podujatia spojené s pohybovo-rekreačnou aktivitou fyzických osôb v oblasti telesnej kultúry prístupné verejnosti.
(2) Turistickými podujatiami sa na účely tohto zákona rozumejú podujatia nad 500 účastníkov, ak sa organizujú na vyznačených turistických chodníkoch a iných na turistiku určených, verejnosti prístupných priestranstvách a ak ide o celodenné alebo viacdenné putovanie cez územie obce alebo cez územie viacerých obcí.
V uvedených ustanoveniach je obsiahnuté spektrum podujatí, ktoré sa považujú za verejné telovýchovné akcie a turistické podujatia.Tieto môžu prebiehať v uzavretých priestoroch ako sú napr. štadióny, alebo aj na verejne prístupných priestranstvách v parkoch, lesoch a podobne.
(5) Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na podujatia, ktoré sa konajú v priestoroch
a) ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo ozbrojených bezpečnostných zborov, ak sú organizátormi a účastníkmi podujatia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky alebo ozbrojených bezpečnostných zborov,
b) škôl a školských zariadení, ak sú organizátormi a účastníkmi podujatia žiaci, študenti a zamestnanci škôl a školských zariadení a ich rodinní príslušníci,
c) zariadení sociálnych služieb, ak sú organizátormi a účastníkmi podujatia osoby, ktorým sa poskytuje starostlivosť v týchto zariadeniach, zamestnanci a ich rodinní príslušníci,
d) zariadení športových klubov a telovýchovných jednôt, ak sú organizátormi a účastníkmi podujatia ich zverenci, zamestnanci a ich rodinní príslušníci.
V odseku 5 sú uvedené podujatia, na ktoré sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú. Pre väčšinu ľudí budú z uvedených zrejme najbežnejšie podujatia v priestoroch škôl, kde sú organizátormi študenti, učitelia, alebo rodinní príslušníci, príkladom školské športové turnaje a podujatia v zariadeniach športových klubov. Všetky podujatia v odseku 5 majú spoločné to, že sú určené obvykle len pre úzku skupinu osôb a ich rodinných príslušníkov a nemožno ich tak považovať za verejne prístupné.
§ 7 určuje účastníkovi podujatia obdobné povinnosti ako zákon o zhromažďovaní:
(2) Účastníkovi podujatia sa zakazuje
a) vnášať na podujatie strelnú zbraň, pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším,
Vo svojom druhom odseku ide toto ustanovenie nad rámec zákazu zo zákona o zhromažďovaní, keďže nedefinuje len strelnú zbraň, ale aj akúkoľvek inú vec, ktorou je možné urobiť útok voči telu dôraznejším, čo zodpovedá definícii zbrane z Trestného zákona. Zatiaľ čo zákon o zhromažďovaní pracuje s definíciou iného predmetu, ktorým možno ublížiť na zdraví na základe podmienky, že z okolností a chovania osoby musí byť zrejmé, že sa ju tá snaží použiť ako zbraň, podobne ako to robí aj zákon o priestupkoch.
Z toho vyplýva, že je tu záujem na tom, aby sa na športové a turistické podujatia nevnášali vôbec žiadne nebezpečné predmety. Keďže takým predmetom môže byť čokoľvek, od psa, cez dopravný prostriedok, bude zrejme záležať na rozhodnutí strážnej služby, či osoba s takýmto predmetom bude vpustená na podujatie.
Ten, kto ako účastník podujatia poruší povinnosť uloženú §7 ods. 2 písm. a, dopustí sa priestupku pri verejných telovýchovných, športových a turistických podujatiach. Podľa §13 ods. 2 mu je možné uložiť pokutu do 5000 Sk (166€).
Po prečítaní ďalších ustanovení zákona je možné konštatovať, že účelom zákona je predísť násiliu a škodám na životoch, zdraví a majetku počas futbalových a obdobných zápasov, kde je pravdepodobnosť, že budú priaznivci športovcov vyvolávať potýčky.
Z akademického uhlu pohľadu je možné konštatovať, že značná miera uvedených zákazov je so zreteľom na svoju formuláciu takmer nevynútiteľná a v praxi neuskutočniteľná. Zo slovenskej reality taktiež nie sú známe prípady, že by sa o ich vynucovanie štátna moc snažila.
Z hľadiska zákona 190/2003 o zbraniach nehrozí za spáchanie uvedených priestupkov strata spoľahlivosti, keďže tá je podmienená opakovaným spáchaním priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami, na úseku obrany štátu, proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil vyhrážaním ujmou na zdraví, úmyselným ublížením na zdraví alebo iným násilím a na úseku poľnohospodárstva, poľovníctva a rybárstva tým, že neoprávnene úmyselne zasiahol do výkonu práva poľovníctva alebo výkonu rybárskeho práva.
Je treba podotknúť, že identifikovať nositeľa zbrane na verejnosti, ktorý sa dôsledne riadi ustanoveniami zákona 190/2003 Z.z, týkajúcimi sa skrytého nosenia v miestach kde voči tomu nie sú prítomné osobitné mechanizmy v podobe prehliadok a detektorov kovov je prakticky nemožné.
Týmto samozrejme v žiadnom prípade a žiadnym spôsobom nikoho nenavádzame na porušovanie zákona. Konečné zváženie by malo byť na Vás ako na zodpovednej, zákona dbajúcej osobe.
