A je to tu znova. Znova som nedodržal bobríka udržiavania mentálneho zdravia ohľadne nečítania mienkotvorných denníkov a vypadlo na mňa toto z Pravdy.
Človek po prečítaní musí pouvažovať, či tak hlboko upadla novinárčina, alebo je táto demagógia cielená. Pretože inak ako demagógia sa to nazvať nedá. Každý, kto len trocha rozumie percentám a zlomkom sa musí po prečítaní úvodných viet chytiť za čelo. Čo odstavec to perla ducha. Okrem absolútnej neznalosti danej témy, to poukazuje aj na neschopnosť analyzovať voľne dostupné informácie, nieto ich ešte aj vzájomne porovnávať. Skúsim poukázať len na tie najviac bijúce do očí.
„Zbraní medzi ľuďmi je priveľa, ich regulácia sa nechystá. Prípady, keď je použitá zbraň pri bežných hádkach alebo prepadoch bánk, treba dostať pod kontrolu.“ – Hneď v úvode budovateľská výzva hodná Pravdy. Samozrejme všetci doteraz sedeli na zadku a čakali, až novinár vytvorí túto „spoločenskú objednávku“ a oni začnú konať, pretože tu pobehujú tlupy so samopalmi ako v rovníkovej Afrike. Dotyčný vôbec nerozoznáva medzi zbraňami legálne držanými a teda prísne regulovanými už dnes a nelegálnymi, ktorých počty sú iba odhadované a ide o oblasť už dnes podľa zákona zakázanú.
Počtom civilne registrovaných zbraní na obyvateľa nie sme žiadni lídri. Podľa štatistík, máme 8,3 zbrane na 100 obyvateľov. Napríklad ČR uvádza 16,3 zbrane. Skúsme sa pozrieť na vyspelé krajiny. Nórsko 31,3; Francúzsko 31,2; Nemecko aj s jeho antizbraňovým povojnovým prístupom 30,3; Fínsko 45,3; Švajčiarsko 45,7 (plus vojenská zbraň skoro v každom dome); Kanada 30.8; Rakúsko 30,4; registrovaných zbraní na sto obyvateľov. Prakticky všetky vyspelé štáty, ktorým sa chceme spoločensky a ekonomicky priblížiť, majú rádovo vyšší počet zbraní medzi obyvateľmi. Myslím, že je to dané historicky. Občania týchto krajín majú svoje práva, dané aj samostatnosťou, podstatne dlhšie. Mám pocit ako by niektorým ľudom vadilo, že Slovák môže vlastniť zbraň. Motyka mu asi historicky do rúk sadne viac. Ak to bolo myslené v spojitosti s kriminalitou, tak zaťal úplne mimo, nakoľko to je téma na vlastný článok a jej výsledky by sa pánovi autorovi nepáčili, pretože by sa mu nehodili do kšeftu (napr.: Mýty a fakty o zbraních).
Tak či onak, v počte zbraní v SR žiaden problém nie je. Rovnako je nezmysel, že by ich u nás bolo medzi ľuďmi „priveľa“. Skôr naopak, v porovnaní s vyspelými krajinami je ich výrazne menej a to hlavne z dôvodu prísnej regulácie ich nadobúdania a vlastnenia. Poďme však ďalej.
„Zbraní, ktoré sú v rukách verejnosti, je totiž priveľa Oficiálne čísla hovoria asi o 275-tisícoch, k tomu ešte treba pripočítať neregistrované kusy.“ – ide o zavádzanie. V celkovom počte zbraní nie sú zarátané len „celé“ zbrane, ale aj ich hlavné časti ako napríklad hlavne, závery a podobne, ktoré zákon č. 190/2003 považuje za zbraň, ale samé o sebe nie sú schopné streľby. Sú ale registrované samostatne. Čiže v SR nie je ani náhodou registrovaných 275 tisíc streľby schopných zbraní. Toto číslo je teda mimo realitu. Okrem toho mnohé z týchto zbraní sú registrované na skupinu C (výkon povolania), iné na zberateľské účely. Úplný nezmysel je chcieť toto číslo nafúknuť „neregistrovanými“ kusmi. Je to ako keby v kuchárke napísal: „dáme 23 deka múky a potom ešte veľa niečoho pridáme“. To myslel zbrane kategórie D? Alebo nelegálne vlastnené zbrane? Chápe rozdiel medzi nimi? Asi nie. Len také novinárske plky, aby to vyzeralo „vážnejšie“ a ľudia si mysleli, že s toľkými zbraňami sa tu budeme nedajbože strieľať. Zjednodušené tvrdenie „problém legálnych zbraní na Slovensku je ten, že spolu s nelegálnymi ich je priveľa“ je absolútny nezmysel. Akoukoľvek snahou o zníženie počtu legálnych sa problémy spojené s „inými“ zbraňami iba zhoršia.
„Prísnejšia regulácia získania zbrojného pasu či držania zbrane sa zatiaľ nechystá.“ – píše o neexistujúcom doklade. To iba dokazuje, že zákon nečítal, ale to mu samozrejme nebráni, aby volal po sprísnení. Ak by si ho autor aspoň raz prečítal, tak by vedel, že už dnes je získanie zbrojného preukazu relatívne náročne a odvoláva sa na bezúhonnosť a spoľahlivosť. Vrátane preverovania žiadateľa políciou. V zmysle Ústavy SR by sa malo ku každému občanovi pristupovať rovnako, mal by mať rovnaké príležitosti. Už dnes je získané zbrojného preukazu v mnohom závislé na vyjadrení polície. Nie nezávislého súdu. Napríklad získanie skupiny A Zbrojného preukazu je pre niektorých ľudí v niektorých okresoch skoro nemožné. Teda pokiaľ nie sú aspoň živnostníci, pretože zamestnanec má podľa interného usmernenia PZ asi menej peňazí a tuhšie zdravie. Toľko k právnej istote v našom štáte. Neviem ako si predstavuje autor článku sprísnenie, ale zrejme to moc so spravodlivým a rovným prístupom mať nebude. Rovnako tu cítim predstavu, že zmenou zákona „zlé“ zbrane zmiznú a zostanú len „dobré“. Veľmi detinské, v Británii by o tom vedeli hovoriť.
„Psychológovia však tvrdia, že psychotesty nemusia vždy odhaliť sklony k agresii… stratiť kontrolu nad svojím konaním môže aj človek, ktorý netrpí duševnou poruchou.“ – obdivujem pána psychológa, ktorého vyjadrenie je v článku uvedené. Takto jednoznačne uviesť, že psychotest vlastne nič negarantuje, otvorene a bez škrupúľ. Presne tento problém sme namietali pri novelizácii zákona, keď sa psychotesty do zákona dostali. Psychológ za jeho výsledok nenesie právnu zodpovednosť. Ak človek ktorý kartičku dostane, hneď pred jeho dverami ambulancie niekoho zabije, psychológ môže len pokrčiť ramenami, pretože jeho posudok je relevantný iba v chvíli vykonania vyšetrenia. O päť minúť už nie. A tak sa formalita posudzovanie za bratu minimálne 80,- eur vykonáva (usmernenie komory psychológov k cene), no bez akéhokoľvek efektu. Iba ak na obrat klinických psychológov.
„…Pribúdajú tiež prepady bánk, stávkových kancelárií či obchodov, v ktorých páchatelia žiadajú peniaze a hrozia zbraňou.“ – celý tento odsek je zázračný. Spomenie dva trestné činy (z ktorých jeden je spáchaný bývalým príslušníkom zvláštneho oddielu polície, ktorý musel byť „opsychotestovaný“ dookola aj 3x) s legálne držanou zbraňou a hneď naviaže činy, ktoré sú štatisticky najčastejšie páchané buď atrapami skutočných zbraní, alebo nelegálnymi zbraňami. Znova miešanie jabĺk s hruškami. Pravdupovediac neviem čo tým odsekom chcel autor povedať, snáď len nie to, že vlastníctvo zbraní je príčinou týchto trestných činov. Zvláštne je, že toto nie je prvý krát, čo sa v téme „zbrane“ mýlia pojmy príčina – prostriedok. Ak chceme riešiť problémy, treba odstraňovať ich príčiny. Zbrane nie sú príčinou.
„Znížiť počet zbraní, ktoré majú ľudia doma, sa v minulosti snažilo ministerstvo vnútra cez tzv. zbraňovú amnestiu. Tá zatiaľ prebehla v rokoch 2006 a 2010, keď ľudia mohli beztrestne odovzdať akékoľvek zbrane, hoci aj neregistrované.“ – Zbraňová amnestia bola orientovaná predovšetkým na beztrestné odovzdanie NELEGÁLNE vlastnených zbraní. Klasicky zostatkov po dedovi z povstania a podobných zatrámových úlovkov. Táto amnestia vôbec nemala prispieť k zníženiu počtu držania zbraní, pretože väčšina týchto odovzdaných zbraní sa znova LEGÁLNE zaregistrovala na osoby, ktoré na to majú oprávnenie, teda ZP. Samozrejme po predošlom preskúmaní KEU, či s nimi nebola spáchaná trestná činnosť. Mala prispieť k možnosti beztrestnej legalizácie neregistrovaných zbraní tak, aby boli pod kontrolou.
A pár vyjadrení „bezpečnostného experta“…
„Bezpečnostný expert Juraj Zábojník hovorí, že problém so zbraňami má Slovensko dlhodobo a podľa neho je ich tu priveľa.“ – toto je zrejme pôvod bludu, ktorý som vyvrátil vyššie.
„Jedným z dôvodov veľkého množstva zbraní je to, že sa zrušila kontrola prílevu kriminálne závadových osôb z cudziny…“ – takto to vyzerá, keď článok o ovocinárstve píše niekto, kto nerozozná hrušku od jablka. „Expert“ mal na mysli zrejme nelegálne zbrane, autor to samozrejme celé zovšeobecnil. Respektíve mám podozrenie, že ani „expert“ v tom veľký rozdiel nevidí. Výpovedná hodnota nula celá nič.
„Treba okamžite zmeniť legislatívu, sprísniť ju v oblasti povoľovania zbraní, postihy za konanie, urýchliť proces súdenia v prípade nenáležitého použitia zbrane a, samozrejme, zvýšiť aj sankcie. …Zvýšená nezamestnanosť a absencia voľných pracovných miest, frustrácia, to všetko podporuje trestnú činnosť, ktorú sprevádzajú opäť len zbrane.“ – Ďalšia chuťovka odsek. Odporúčam pánovi expertovi jedno malé dielko od Cesare Beccariu, zakladateľa Penológie, s názvom O zločinoch a trestoch z vydavateľstva Kalligram. Potom by prehodnotil svoje slová. Trest pôsobí odstrašujúco iba do určitej výšky, potom je jeho veľkosť skoro irelevantná. Napríklad v prípade činov v afekte je irelevantná úplne. Počas druhej svetovej vojny bol v mnohých štátoch za nelegálne vlastnenie zbrane hrdelný trest a je zvláštne, koľko zbraní sa odrazu objavilo na barikádach za povstania v Prahe, alebo aj v prípade SNP. Výšky trestov dnes sú myslím dosť veľké, ich zvyšovanie by nič neprinieslo. A k tomu ostatnému. Ak si pán „expert“ myslí, že sprísnenie povoľovania zbraní a vyššie postihy v prípade „nenáležitého použitia zbrane“ (čo to je?) skutočne ovplyvnia mieru nezamestnanosti, frustráciu obyvateľstva a podobne, mal by sa porozprávať s odborníkom ktorý sa vyjadruje vyššie v texte.
„Každá zbraňová amnestia pomáha. … V mnohých rodinách majú ženy zbrane po svojich nebohých manželoch a možno by sa ich aj chceli zbaviť, no ešte sa k tomu nedostali.“ – Zhodneme sa v tom, že amnestia je dobrá vec. Dokonca si myslím, že by mohla byť trvalá. Ak niekto má doma nelegálnu zbraň, s ktorou nič nespáchal, prečo mu brániť ju kedykoľvek odovzdať bez hrozby trestným stíhaním za nedovolené ozbrojovanie. Ten koniec ale snáď nemyslel „expert“ vážne. Ak žena zdedila po manželovi zbraň a nemá na jej držanie oprávnenie, tak zbraň musí zostať na úschove na polícii (za poplatok samozrejme). Predať ju môže, ale nový majiteľ si pre ňu príde na políciu. Náš právny poriadok neumožňuje držať vlastníkovi zbraň doma bez príslušného oprávnenia. Nadobúdam z napísaného pocit, že ani autor, ani „expert“ vlastne netušia, k čomu tieto zbraňové amnestie slúžili.
„Je ľahké dostať sa k zbrani?… Určite áno… Obchod so zbraňami je u nás možný a funguje. Stačí sa nakontaktovať na správnych ľudí.“ – toto sa snáď ani nedá komentovať. Nikdy som nelegálnu zbraň nezháňal, ťažko mi to teda posudzovať. V každom prípade mám z tohto vyjadrenia pocit, ako keby sa to tu predávalo na tržniciach. Je ale pravda, že nedávno tu u nás ešte vtedy existujúci ÚBOK odhalil troch policajtov – bratov, ktorí obchodovali so zbraňami. „Expert“ zrejme tých „správnych ľudí“ pozná. Nakontaktovanie sa na „správnych ľudí“ a zaobstaranie si zbrane takouto formou už samo o sebe napĺňa podstatu TČ nedovoleného ozbrojovania. Tým pádom to nie je problém legálne držaných zbraní a ich majiteľov.
Toľko môj komentár k článku. Tento prepytujem novinár, šíri neskryte možno až poplašnú správu. Snaží sa vyvolať dojem, že problémom kriminality je „veľa zbraní“. Problémom u nás ale nie sú zbrane. Je ním zhoršujúca sa sociálna a ekonomická situácia, ktorá nahráva grázlom a podvodníkom. A druhým problémom je liknavosť súdnictva a niekedy až nemožnosť dovolať sa práva (nedajbože spravodlivosti – to nie sú synonymá).
Rovnako aj podobné novinárske kačice, ktoré sa snažia odvrátiť pohľad od reálnych problémov. Môžeme sa len domnievať či je to zámerne, alebo z obyčajnej neznalosti tejto problematiky. V každom prípade mám pocit, že dnes môže v novinách písať ktokoľvek o čomkoľvek bez ohľadu na to, či o tom vôbec niekedy počul. Tiež by ma zaujímalo, ako sa dá dosiahnuť oslovenie „expert“.
Toľko ohľadom informovania nás občanov médiami v tejto oblasti. Bojím sa pomyslieť ako to vyzerá s informáciami z novín, televízií a rádií v oblasti ekonomiky, politiky, nedajbože zahraničia…
Ing. Ľudovít Miklánek, predseda predstavenstva LT, o.z.
