Jozef Lohyňa (1963 Zlaté Moravce) patrí bezosporu medzi legendy slovenského športu. Ako zápasník sa zúčastnil nejedných Majstrovstiev sveta, Majstrovstiev Európy a Olympijskych hier a často stál na medailových pozíciach. Po skončení profesionálnej zápasníckej kariéry podnikal a v súčasnej dobe kandiduje na poslanca Európskeho parlamentu. Z vlastnej iniciatívy oslovil naše združenie a preto s ním prinášame rozhovor.
Prečo kandidujete na poslanca Európskeho parlamentu a v prípade úspechu čo by ste na jeho pôde chcel dosiahnuť?
Minulý rok som kandidoval za pravicu do VÚC, bola to pre mňa výzva, tak ako v športe som ju prijal. Aj keď som nevyhral , ale mal som dosť silnú podporu od ľudí, ktorí mi dali svoj hlas. Preto som aj ponuku byť na kandidátke do Európskeho parlamentu prijal. Je to pre mňa ďalšia výzva v osobnom živote. Ak ma ľudia podporia a dajú mi svoj hlas, tak by som chcel sa zamerať na čerpanie eurofondov do regiónov, a samozrejme pomôcť aj touto cestou športu. Nielen vrcholovému, ale hlavne masovému rozvoju v regiónoch.
Spolu s Jankom Zacharom ste asi najznámejší slovenský predstaviteľ bojových športov. Nastala niekedy vo vašom živote situácia, kedy ste boli nútení využiť vaše zápasnícke schopnosti mimo žinenky? Inak povedané, museli ste ich niekedy použiť v sebaobrane?
Mal som to šťastie v živote , že som svoje schopnosti zo zápasníckej žinenky nemusel použiť ľudovo povedané na ulici. Nie som ten typ, ktorý by takéto situácie vyhľadával. Som si vedomý, aký dar mi zápasenie do života dalo, že v prípade fyzického napadnutia sa viem obrániť.
V každom prípade ste trénovaný športovec a vaše fyzické možnosti nemá každý… Aký je Váš postoj k legálnej držbe a vlastníctvu strelných zbraní občanmi? Vy sám vlastníte strelnú zbraň?
Aj keď určitú výhodu mám, ale pri presile 2-3 ľudí vám ani fyzické možnosti, alebo skúsenosti zo športu nepomôžu. Nie som proti legálnej držbe zbraní. Mám veľa priateľov a to nielen na Slovensku, ktorí zbrane majú. Nielen na šport či, poľovníctvo ale aj na ochranu svojho majetku. Ja osobne zbraň nemám, mám pred zbraňami rešpekt, ale streľba ma fascinuje a keď je možnosť, rád si aj zastrieľam. Zbrane od nepamäti patrili k životu.
Podporili by ste možnosť účinnej sebaobrany občana čeliaceho nezákonnému násiliu strelnou zbraňou?
Áno, človek by sa mal vedieť obrániť keď je napadnutý, alebo je ohrozený jeho majetok, nebodaj život.
Aký by bol Váš postoj v prípade snahy o sprísnenie súčasného právneho stavu?
Myslím si , že po spoločnej debate a vysvetlení stavu našej legislatívy na Slovensku, netreba nič meniť a snažil by som sa podporiť súčasný právny stav.
Myslíte si, že je potrebná úprava súčasného právneho stavu, čo do možnosti občana získať legálne zbraň na obranu, šport, alebo lov?
Ja si myslím že nieje potrebná. Netreba zbytočne rôznymi obmedzeniami a zákazmi komplikovať život ľuďom, športovým klubom, poľovníckym združeniam či organizáciam, ktoré sa venujú výchove, vzdelávaniu a rešpektu k legálnej držbe a vlastníctvu strelných zbraní.
Myslíte si, že problematika legálneho vlastnenia strelných zbraní by mala byť riešená na európskej alebo národnej úrovni?
O problematike legálneho vlastnenia strelných zbraní sa môže debatovať v Európskom parlamente, ale každý členský štát EU by si mal riešiť tento stav na svojej národnej úrovni a byť si zodpovedný za svoju legislatívu.
Strelecký šport a výchova nových mladých talentov to nemajú na Slovensku ľahké. Ako je na tom v tomto smere zápasenie?
Žiaľ šport na Slovensku sa dostal do úzadia, nie je systém a nie je ani vôľa vlády prijať systémové riešenia, aby sa šport a nielen na reprezentačnej úrovni dostal z krízy. História nám ukazuje, že šport bol súčasťou života. Dával ľuďom možnosti svojej sebarealizácie niečo dosiahnuť, prekonať svoje hranice, porovnať sa s inými či ich práca na sebe je na dostatočnej úrovni, alebo je treba niekde ešte pridať. A tak isto bol súčasťou stretávania sa ľudí na rôznych športových a spoločenských úrovniach. Momentálna situácia v športe a zápasenie nevynímajúc nie je dobrá. Ukazujú nám to výsledky našich športovcov nielen na tých vrcholných podujatiach ako sú OH, MS alebo ME. Bez rodičov a ich podpory by osobnosti nášho športu (Hochschornerovci, Martikán, Sagan, Zuzulová, Žampa..atd.) nedosahovali tie výsledky, ktorými sa to naše malé Slovensko hrdí! Mládež a talenty na Slovenskú máme, mám tu možnosť občas s nimi pracovať, ale bez podpory štátu a bez systému – šport nebude nikdy fungovať.
Otázky zostavil: DM – člen LT
