1. ceny streliva budú kulminovať v horizonte pár najbližších rokov a naďalej budú vo väčších množstvách nedostupné. Vysoká cena ide práve ruka v ruke s nedostupnosťou, akonáhle sa trh nasýti cena pôjde dolu. Skôr hodnota ako cena. Otázka nominálnej výšky ceny je dnes viac otázkou výšky inflácie meny Euro ako streliva samotného. Aj po utlmení (koniec je v nedohľadne) tejto vojny bude dobiehať naskladňovanie armád v rámci chystania sa na ďalšiu.
2. Následne sa stanú dostupnejšími náboje, ktoré sú vyrábané skutočne vo veľkým množstvách spojené s výrobou pre armády v európskom priestore. Teda 9mm Luger, .223rem., .308win prípadne starý známy .22lr. Ostatné budú len zásadne drahšie alternatívy. 7,62×39, 5,45×39, 7,62x54R etc. Všetko dodnes lacné alternatívy vďaka vojenským skladom postupne ako lacné skončia. Rovnako dovoz zvonka (napr. bieloruské sklady – bývalé sovietske republiky , čínska výroba kalibrov východnej proveniencie bude stále komplikovanejší. Jednak sa míňajú a zásadne sa mení medzinárodná situácia.
Časy, keď človek na kurze za víkend vystrieľal len tak 500 puškových nábojov a ďalší víkend išiel na druhý sú zrejme preč. Bolo to isté obdobie o ktorom sme vedeli že raz skončí. Báli sme sa že skôr legislatívne, ale ako sa ukazuje, na finančných možnostiach ľudí. Ceny streliva časom pôjdu smerom dolu, ale už nikdy nie na úroveň na ktorú sme boli zvyknutí v období rokov 2010 – 2020. Príbehy, keď si držiteľ ZP kúpil za 600,- eur originál AK74 s príslušenstvom a k tomu 1000ks originálnych 5,45×39 s mäkkým jadrom za ďalších 120,- eur ´budú fajn na rozprávanie vnukom pri krbe. Aj tak im neuveria.
Existuje totiž medzinárodný úzus, že tovary obchodované na medzinárodnom trhu s výrobkami obranného priemyslu – v rámci obchodu s vojenským materiálom, sa nemajú dostávať na trh civilný. Napríklad ak máte skladom 100.000 nábojov Luger so strelou FMJ, teda presne také isté ako sa predávajú aj na civilnom trhu, štátna autorita ktorá vykonáva dohľad na jedným aj druhým trhom (u nás MH SR), by vám nemala takýto transfer (doviezť ako vojmat, predať na civil po „preCIPovaní“) umožniť. Zatiaľ sme v akejsi medzipolohe, keď náš zákon podobné strelivo uvádzať na trh nezakazuje. Čo sa týka zbraní, tam to smernica EÚ zarazila definitívne napríklad u prerábok zbraní na samonabíjacie. Takže o pár rokov už len zbrane a strelivo vyrobené vyslovene pre civilný trh, ako tak budú možná ešte akceptované pôvodné opakovačky či pištole. Tento trend je daný vcelku jasne aj mimo EÚ.
Ďalšej veci ktorej sa obávam je to, že ceny streliva sú zrejme to posledné čo nás budúci rok bude trápiť. Pretože to čo sa na nás valí (viď ceny energií) vyžaduje, aby sa naši náčelníci konečne prestali naťahovať za čelenky, ale už začali robiť opatrenia s reálnym dopadom. Zatiaľ teda vidím len takých čo prichádzajúci prúser buď nevidia, ignorujú alebo takých čo bubnujú aby sa dostali ku kormidlu, ale zo žiadnej strany nepočujem návrh žiadnych riešení. Zo žiadnej strany. Oni ich ani nemajú. Vidíme hádky o to akej farby ten Titanic má byť.
Musím povedať, že som z toho dosť konsternovaný, nakoľko tým všetkým môžme prísť o mnoho vecí, ktoré sa tu desiatky rokov v rámci samostatného štátu budovali. Časť obyvateľstva totiž bude náchylnejšia súhlasiť s vyššou centralizáciou a socializáciou negatívnych následkov, teda s vecami ktoré tento marazmus práve spôsobujú.
Ing. Ľudovít Miklánek, predseda predstavenstva LT
