Roky bojujeme s vážnymi ohrozeniami strelectva. Každou päťročnicou súdruhovia prichádzajú s novými a novými návrhmi zásadných obmedzení, ktoré môžu znamenať jeho praktickú likvidáciu. Výhľadovo sa najbližšie desaťročie smerovanie spoločnosti nezmení a tak sa stále častejšie stretávame s otázkou bežných ľudí: „ako viem pomôcť?“. Otázky riešenia neustáleho molestovania strelcov sú komplikované, riešia sa vysoko (vlády, komisie, výbory) a ďaleko (Brusel, Štrasburg). Ale každý jeden môžete urobiť nasledujúce:
1) STRIEĽAJTE. Pestujte svoje hobby, rozvíjajte ho.
Pritiahnite k nemu svojich blízkych. Zbierajte skúsenosti. K činnostiam ktoré reálne nerobíte, nemáte vzťah. Nepoznáte ich dopady. Zo 150.000 držiteľov ZP sa aktívnej streľbe venuje veľmi malé percento. Myslíte, že človek ktorý má doma v šufli pištoľ, vytiahne raz za 2 roky a je zázrak že si s ňou sám neublíži, je ten typ ktorý vníma dostatočne svoje právo?
Okrem prínosov aktívneho vykonávania streľby akou je komplexný rozvoj rovnováhy fyzických i psychických zručností, získavate sebadôveru. Človeka, ktorý si názor na vec vytvoril vďaka skúsenosti a rozhľadu, je veľmi ťažké manipulovať.
2) SPOLUPRACUJTE. Skupina ľudí dokáže viac ako jednotlivec.
I keď je streľba individuálny šport, na jednotlivcoch neprežije. Pri živote ju neudržiava nejaké ministerstvo alebo štátni reprezentanti. Sú to malé aktívne športové kluby či poľovné združenia, ich strelnice a činnosť. Tie aktívne skupiny ľudí, ktorí organizujú stretnutia, opekačky, hobby súťaže, činnosť s deťmi a mládežou a pod. To je tá masa, ktorá odovzdáva „remeslo“ cez generácie. A z ktorej sa objavujú reprezentanti či bojovníci za práva. Ale patria sem aj prevádzkovatelia obchodov a puškári, ktorí rozvíjajú možnosti toho, čo je na trhu dostupné. Že je z čoho a čím strieľať.
Stretávanie je dôležité pre prenos informácií. Vznikla akási predstava že sociálne siete na internete majú silu. V porovnaní s reálnym stretávaním a práci na spoločnom záujme ale veľmi malú. Ak sa ľudia v kluboch, združeniach a na strelniciach nebudú o problémoch rozprávať, žiadne FB skupiny alebo FB iniciatívy to nezachránia. A tak sa bude ďalej stávať, že zásadnú pripomienku k zákonu podpíše 2000 zo 150.000 ľudí, ktorých sa zásadne dotkne.
3) BUĎTE SLUŠNÍ. Podľa jednotlivcov posudzujú celú skupinu.
V reálnom aj elektronickom živote. Ak vieme byť k sebe slušní a ohľaduplní na strelnici so zbraňou v ruke, buďme takí aj na sociálnych sieťach. Keď som napr. čítal pod obrázkom uloveného vlka vyjadrenie útlej slečny, ako by všetkých poľovníkov vystrieľala, pomyslel som si o jej vzťahu k životu aj o jej schopnosti ho ochraňovať svoje. Akýkoľvek, človeka či zvieraťa. Rovnako je to u osoby, ktorá slovne útočí na spoludiskutujúcich a z profilovej fotky sa na vás smeje so zbraňou na strelnici. A hulvátov nikto dlho neberie vážne. Práve naopak.
Slušnosť nie je slabosť. Pomáha udržať prenos informácií počas vzájomnej komunikácie vo vecnej rovine. Schopnosť kontrolovať svoje emócie patrí k základnej výbave človeka narábajúceho so zbraňou. Ak máte napriek tomu potrebu zabíjať čas mlátením prázdnej slamy FB hádkami, odporúčam si lepšie prečítať bod 1.
Slušná aktívna strelecká základňa je to, čo pomôže v boji za vlastnícke práva v oblasti civilných zbraní. Strelectvo prežilo od feudalizmu, cez socializmus a kapitalizmus všetko. Prežije aj súčasné snahy o útlm. Ale vtedy, ak sa udrží na širokej občianskej základni. Ako môže bežný človek naviac pomôcť zachovaniu strelectva na Slovensku? Tak, že sa mu bude aj so svojim najbližším okolím aktívne venovať a slušne ho rozvíjať. Všetky ostatné aktivity voči Bratislave či Bruselu budú tak silné, ako silná bude základňa. Žiaľ práve v tomto máme na Slovensku najväčšie resty. Aktivita občanov a snaha združovať sa, napr. aj za okolitými štátmi z V4 výrazne zaostáva. Je len na nás, čo s tým urobíme…
Ing. Ľudovít Miklánek,
predseda predstavenstva
