V piatok 10.6.2016 na svojom zasadnutí Rada odsúhlasila návrh tzv. General approach Rady k návrhu novely smernice o Rady 91/477/EHS o kontrole získavania a vlastnenia zbraní. Ide o dokument, ktorý predstavuje spoločné stanovisko členských štátov a bude základom pre ďalšie rokovania ohľadne obsahu smernice medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou. To, ako hlasovanie dopadlo neprekvapilo asi nikoho a výsledok bol očakávaný. Hlasovanie zástupcu SR ale prekvapilo aj samotných zakazovačov. Niektorí to nazývajú odborné zlyhanie, iní taktizovanie, objavujú sa aj slová ako zrada. Čo sa vlastne stalo, čo to spôsobí a čo s tým ďalej?
Čo sa stalo?
Podpredseda vlády a minister vnútra Róbert Kaliňák na zasadnutí Rady vzniesol k dokumentu pripomienky v tom zmysle, že nie je žiaduce, aby sa v rámci boja proti nelegálnym zbraniam zasahovalo do práv legálnych držiteľov zbraní. Následne sa tiež vyjadril, že súčasná úprava má medzery, ktoré boli zneužité aj na Slovensku. Na záver v hlasovaní dokument ako celok podporil a hlasoval ZA jeho prijatie.
Áno, čítate správne. Hlasoval za. Napriek tomu, že Vláda Slovenskej republiky prijala k návrhu smernice záväzné odmietavé stanovisko. Hlasoval v rozpore s doterajšou prácou Stáleho zastúpenia SR v orgánoch Rady, niekoľkými spoločnými deklaráciami Slovenska a ostaných krajín V4 i jasne prejavenou vôľou občanov v petícii. Pomerne laxným postojom a následným hlasovaním sa jednoducho nezastal práv stoviek tisícov vlastných občanov. Vyvstáva otázka prečo? To je dôvod, prečo sme nechceli tento krok hodnotiť okamžite. Očakávali sme nejaké zdôvodnenie, náznak vysvetlenia vzhľadom na európsky legislatívny proces či budovanie dobrej východiskovej pozície pre následné rokovania. Čokoľvek. Žiaľ toto ministerské faux pas ostáva aj naďalej bez zrozumiteľného vysvetlenia.
Čo to spôsobí?
Rozhodnutím Rady ešte nič nekončí, Rada neschválila konečnú podobu smernice. V dňoch 13. – 14. 7. 2016 bude o smernici rokovať hlavný gestorský výbor Európskeho parlamentu IMCO, ktorý prerokuje pozmeňovacie návrhy poslancov a prijme svoje stanovisko. Stanoviská budú následne ďalej prerokovávané medzi Radou, Európskym parlamentom a Európskou komisiou pod záštitou slovenského predsedníctva. Tieto tzv. trialógy pravdepodobne začnú už v júli a mali by sa uzavrieť do novembrového hlasovania Európskeho parlamentu o záverečnej podobe smernice. Až následne vznikne povinnosť prevziať smernicu do právnych poriadkov štátov zmenou národných zákonov. Dovtedy ešte veľa vecí bude inak.
Čo s tým ďalej?
Toto hlasovanie bol istý precedens. Ukázalo, že našim predstaviteľom nerobí problém hlasovať aj v rozpore s oficiálnymi stanoviskami Republiky, v rozpore s názorom odbornej verejnosti a vôľou občanov, ich vlastných voličov. Ide o istý prejav svojvôle až arogancie. Tento fenomén žiaľ nie je vlastný len ministrovi. Je nepredstaviteľné aby napríklad poslankyňa Európskeho parlamentu za SR oficiálne vyjadrila svoje stanovisko k problému spôsobom „som presvedčený pacifista, neotravujte ma debatou o tomto probléme, argumenty nepočúvam, nesúhlas nepripúšťam“. To nie je výkon funkcie menovaného či voleného verejného činiteľa, ale vedomá nedbalosť či fundamentalizmus nie iný ako predvádzajú politickí či náboženskí extrémisti. Druhý breh tej istej rieky.
Robíme za nás všetkých maximum. Ďalej budeme pokračovať v intenzívnom lobingu na úrovni európskych inštitúcií v spolupráci s našimi europoslancami a Stálym zastúpením. Aj vďaka tejto spolupráci sa darí navrhované zákazy postupne eliminovať, keď už nie celkom zhodiť zo stola. Verejnosť by však práve v tejto dobe mala tiež opäť zvýšiť tlak na politikov a ukázať svoju vôľu. Ako sa môže jednotlivec sám v tejto veci domáhať svojich práv? Píšte svojim poslancom, slušne im vysvetľujte prečo je tento návrh smernice zlý. Aktivizujte svoje športové kluby a profesné či záujmové združenia, kontaktujte miestnych aj vrcholových politikov, oslovte vám blízke politické strany, dotknuté štátne orgány, médiá. Argumentov nájdete mnoho aj na našom webe.
My všetci musíme ako občania SR trvať na tom, aby sme našu po dlhých rokoch nadobudnutú suverenitu a samostatnosť neodovzdali len tak nejakej administratívnej veľmoci, ktorej skutočné ciele vlastne nikto z nás nepozná. História nás poučila, že so zákazmi zbraní to vždy iba začína a prichádzajú zlé časy. Ešte stále s tým vieme veľa urobiť.
Legis Telum
LM, BD
