Reakcia na článok z Pravda.sk

K napísaniu tohto krátkeho zamyslenia ma donútil tento článok na serveri Pravda.sk Už jeho názov: „Ani trojnásobná vražda nesprísni držanie zbraní“ neevokoval nestranný profesionálny pohľad na vec, no skutočnosť bola ešte horšia a vety z pera autorky Vandy Vavrovej ma presvedčili, že denník Pravda ostáva rovnako „nestranný“ ako pred rokom 1989.

 

Pre upresnenie ešte musím dodať, že daný článok sa nachádzal v rubrike domáce spravodajstvo a spravodajstvo ako také má za úlohu spracovať aktuálnu udalosť jednoducho, stručne, vecne, odpovedať na základné otázky „Kto?, Čo?, Kedy?, Kde?, Ako? a Prečo?“. Jeho úlohou nie je udalosť komentovať. Napriek zaradeniu v rubrike spravodajstvo bol tento článok subjektívnym komentárom autorky a niektoré jej perly si teda dovolím rozobrať podrobnejšie.

 

 

 

„Po najnovšej tragédii rezonuje vo verejnosti otázka, či sú kritériá na vlastnenie zbraní dostatočne prísne.“

 

Nie som si istý, kde presne táto otázka rezonuje. Kto je meradlom toho, čo v spoločnosti rezonuje? Osobne mám pocit, že táto otázka dlhodobo rezonuje najmä v hlavách mnohých žurnalistov, ktorí sa snažia vytĺcť mediálny kapitál z každej ľudskej tragédie, čo sa za posledný čas prihodila.

 

 

Na Slovensku legálne vlastní strelnú zbraň viac ako 275-tisíc ľudí, čo znamená, že ju vlastní každý dvadsiaty Slovák.“ 

 

Kvalitný príklad mediálnej dezinformácie, kde sa povie A ale B sa zamlčí. V súčastnosti najaktuálnejší štatistický prehľad zbraní a streliva nájdeme na stránke Ministerstva vnútra (nutné dokument najprv uložiť na disk a potom otvoriť v Exceli). Táto štatistika ukazuje, že celkový počet zbrojných preukazov za sledované obdobie 1.1.2013 až 30.6. 2013 bol 155 076. Celkový počet zaregistrovaných zbraní kategórie A, B, C (teda tých na ktorých vlastnenie potrebujete zbrojný preukaz) je iba 247 004 kusov. Z toho logicky vychádza, že na jedného vlastníka zbrojného preukazu vychádza 1,59 kusov zbrane. Celý článok sa nesie v duchu polemiky o zbrojných preukazoch, napriek tomu v tomto bode autorka neváhala a pomohla si celkovým počtom všetkých legálne držaných strelných zbraní, čiže aj zbraní kategórie D, na ktorých vlastnenie nie je potrebný zbrojný preukaz, stačí iba dosiahnuť požadovaný vek 18 rokov. Zrejme tak došla k číslu 275 tisíc.

 

 

Za posledné tri roky získalo možnosť legálne vlastniť zbraň 20tisíc ľudí. Podľa polície napriek tomu, že zbrojných preukazov výrazne pribúda…“ 

 

Samotná formulácia je opäť nešťastná, ak by sme brali do úvahy aj zbrane kategórie D, tak možnosť legálne ich vlastniť získal každý, kto dosiahol plnoletosť. Ak ale aj nebudeme autorku chytať za slovíčka a uspokojíme sa s tým, že jej číslo 20 000 nových zbrojných preukazov za posledné tri roky je reálne, musíme sa zamyslieť opäť nad tým, či povedala všetko. Pochopiteľne opäť nie. Behom tých troch rokov zhruba rovnaký počet držiteľov o ten zbrojný preukaz prišlo. Mohol im prepadnúť a už si ho neobnovovali, predali zbrane a ZP odovzdali alebo ako to už býva zomreli. Počet zbrojných preukazov sa drží na približne rovnakej úrovni už niekoľko rokov. Stránka Ministerstva vnútra v čase písania tohto článku neumožňuje otvorenie starších štatistík, iba štatistiky za prvý polrok 2013 a za celý rok 2012. Počet zbrojných preukazov bol za sledované obdobie 1.1.2012 – 31.12.2012 rovný číslu 154 188 zbrojných preukazov a následne za už predtým spomínaný prvý polrok 2013 to bolo 155 076 kusov zbrojných preukazov. Rozhodne nejde o taký rapídny nárast počtu ZP ako sa snaží navodiť autorka, dokonca by som povedal, že ide o štatisticky zanedbateľný nárast vzhľadom k počtu obyvateľov aj vzhľadom k celkovému počtu vlastníkov ZP.

 

 

Držiteľ zbrojného preukazu už musí chodiť povinne na psychologické testy každých päť rokov.“ 

 

Nehľadiac na to, že existujú rôzne kategórie zbraní a rôzne typy zbrojných preukazov, od ktorých vlastnenia sa odvíja, či vôbec sú psychotesty opakované alebo iba jednorázové, je táto lehota 10 rokov, nie päť.

 

 

Článok pani Vavrovej je dlhší a okrem kopania do držiteľov ZP obsahuje aj mnoho útokov na príslušníkov PZ, u ktorých spochybňuje ich psychické zdravie celkovo. Priznám sa bez mučenia, že nemám rád tento typ článkov, kde sa po tragédii objaví samozvaný mediálny odborník, ktorý bije na poplach, prekrúca fakty (resp. si ich neoverí) a dožaduje sa, aby plošná represia potrestala celú skupinu ľudí za zlyhanie jednotlivca. U drvivej väčšiny skupín obyvateľstva by tento prístup „radšej obmedzíme, pretože by mohol…“ bol považovaný za porušenie prezumpcie neviny. To ale z nejakého dôvodu neplatí u držiteľov ZP, kde takýto prístup považuje spoločnosť za už pomaly samozrejmý. A ak by sme chceli byť už úplne utopickí, skúsme si predstaviť, že by nejaké masové médium (nie nezávislý bloger) prišli s článkom v zmysle „Trestných činov s legálnymi zbraňami ubúda, je čas na benevolentnejší zákon o zbraniach“. Je úplne naivné to čakať, napriek tomu, že práve takýto typ článkov by bol dôkazom, že média majú skutočnú snahu informovať pravdivo o pozitívach aj negatívach spojených s legálnym vlastníctvom strelných zbraní a nielen nás ako skupinu sústavne nálepkovať ako to najhoršie zlo v spoločnosti.

 

David Karásek v jednom z jeho starších blogov nominoval istý článok na fiktívnu cenu Jozefa Goebbelsa. Ja by som rád pokračoval v tejto tradícii a nominoval tento článok pani Vavrovej, pretože takéto množstvo účelovej propagandy si tú cenu jednoducho zaslúži.

 

DM – člen LT