Ako podobným prípadom predchádzať?

Neexistuje jeden funkčný, jednoduchý a rýchly vzorec. Záleží to od individuality každej krajiny, štruktúry obyvateľstva, kultúry, socio-ekonomického stavu a vzťahov. Zo snáh krajín sveta riešiť ich rôznymi spôsobmi, sa dá odpozorovať toto:

1. nemožno ich eliminovať / zakázať / definitívne vyriešiť – príčinou ich vzniku nie je dostupnosť prostriedkov, ale stav spoločnosti a jej vplyv na individualitu, predovšetkým vplyv pozorovateľný na mládež. Nastavenie spoločnosti orientované primárne na výsledky prepojené s materiálnymi znakmi „úspechu“ či akceptáciou spoločnosťou postavenou na prezentovaní neexistujúceho ideálu ego heliocentrizmu.

2. regulácia prostriedkov zákazmi nie je efektívna a dlhodobo spôsobuje presný opak – ak nie je dostupný jedne prostriedok, nájde si iný. Nie je možné všetko zakázať. Autá, benzín, pištole, nože, múku (áno, aj múčny prach vybuchuje). Dlhodobo zásadné obmedzenia spôsobujú nárast čierneho trhu s danou komoditou a paradoxne jednoduchšiu dostupnosť rizikových prostriedkov bez kontroly.

3. nenapĺňať očakávania páchateľov – predovšetkým tým, že sa ich tvár, meno a mini spísané cancy niekoľko dní nebudú objavovať všade v médiách. Je to ako kŕmiť trolla. Ak si takýto človek uvedomí, že po tomto čine zmizne z histórie bez spomienky a medializácie, statí jeden z hlavných dôvodov takýto čin spáchať. Ale áno, médiá žijú z klikov a pozretí založených na krvi a spermiách. Sú súčasťou tohto problému aj keď si to nepripustia.

4. minimalizovať následky ak už k činu prípade – pripravovať ľudí ako sa v prípade že prídu do situácie správať. Najhoršie je len tak začať pobehovať alebo mobilom natáčať super storku. Nerobiť ľudí bezbrannými napríklad zákazom efektívnych obranných prostriedkov. Tu sa ako vyslovene kontraproduktívny ukazuje bod 2. Ak sa niekto rozhodne vraždiť, čo je zakázané, nebude si robiť ťažkú hlavu s nelegálny obsaraním prostriedku. Bezbranní tak zostanú len ľudia ktorí zákon akceptujú. Zákona dbalý občan nevraždí. Človek by mal byť na krízové situácie pripravovaný. Ako zachovať chladnú hlavu, ako skryť, ako pomôcť inému. Aj ako sa prípadne brániť ak na to má odhodlanie a prostriedky.

5. riešiť opatrenia na predchádzanie podobným incidentom až po riadnom vyšetrení – zistiť, aký reťazec zlyhaní nastal v konkrétnom prípade a spraviť opatrenia aby sa s veľkou pravdepodobnosťou nezopakovali. Ak ide o zbrane a zákon o zbraniach, skôr ako niekto začne navrhovať zákazy mal by zistiť či boli dostatočne využité nástroje ktoré sú v ňom už dnes. Pretože pridávať k nedostatočne využívanej regulácii ďalšiu, viac drakonickú, nič nezmení pozitívne. Iba vytvorí nové diery.

————————————————————–

Predpokladám že ešte pár dní bude hype tohto prípadu, potom už len filozofické debaty a nakoniec zostanú žiaľ pozostalí so svojou bolesťou a stratou sami. Média začnú dojiť iné témy. Možno dôjde k nejakej novelizácii zákona v ČR, viac či menej obmedzjúcej. Nič zásadné sa ale nezmení a budú tu driemať ďalší adepti na prúser. Už driemu. Stretol som sa s prípadom keď sa na jednej trenčianskej strednej škole spolužiak s psychiatrickou diagnózou vyhráža triede že ich vystrieľa, starý otec je vlastníkom zbrane. Anamnéza ako zo žurnálu aktívneho strelca. A čo myslíte, vedenie školy k tomu pristupuje ako? No, alibisticky.

Pretože príčiny nikto nerieši. Samotná reprezentácia našich krajín prezentuje agresivitu, dominantné presadzovanie vlastného názoru všetkými spôsobmi, dokonca sa v priamom prenose fyzicky bije. Médiá miesto toho aby stanovili základnú latku akceptovateľného ďalej budú ukazovať sociopatov s potrebou stáť pred kamerou televízie aspoň hodinu denne a tma urážať kohokovek len preto, že má na danú vec iný názor. Stavajú tak pilier vnímania toho čo je „normálne“.

To má a bude mať svoje následky. Otázka je, kto bude konečne niesť zodpovednosť. Pretože najľahšie je vybiť si zlosť na nejakej skupine. Na študentoch. Či na streleckej verejnosti.

Ing. Ľudovít Miklánek
predseda predstavenstva LT

naše vyjadrenie pre RTVS SPRAVODAJSTVO :24 (23. minúta)
https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/20110/441093#1522