Posledné mesiace rezonuje téma odopretia mimoriadnej vojenskej služby, alternatívnej službe a možných dopadoch na ZP odopieračov. K samotnému aktu „odopretia“ som popísal na FB stránke združenia dosť. Včera sa dokonca objavila iniciatíva, že poslanci NR SR budú vyzývaní k zmene zákona o zbraniach a strelive, aby tým držiteľom ZP ktorí službu odoprú, boli odobraté skupiny A,B,C ZP.

Podobná situácia tu bola po vzniku SR, keď vydanie ZP bolo zákonom viazané na neodmietnutie vojenskej služby. Nálezom Ústavného súdu PL. ÚS 18/97 vyhláseného 3. júna 1998 bolo konštatované, že obmedzovanie práva nadobudnúť ZP kvôli využitiu práva v súlade s Čl.25 Ústavy SR je v rozpore s Ústavou. Citujem:

„ústavný súd dospel k záveru a rozhodol, že ustanovenia „alebo ak osoba, ktorá podlieha brannej povinnosti podala vyhlásenie o odmietnutí základnej (náhradnej) služby alebo vojenského cvičenia“ sa ocitli v nesúlade s čl. 25 ods. 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 4 ÚstavySlovenskej republiky. Stalo sa tak z toho dôvodu, že právna úprava zákona o zbraniach a strelive v citovaných ustanoveniach spôsobuje ujmu na právach, a to ako žiadateľom, tak aj držiteľom zbrojných preukazov…. Tým dochádza aj k porušeniu ústavnej zásady rovnosti ľudí v právach podľa čl. 12 ods. 1 ústavy… pričom ujma vzniknutá držiteľom zbrojných preukazov spočíva v ich odňatí v dôsledku predošlého uplatnenia základného práva alebo slobody podľa čl. 25 ods. 2 ústavy.“

tu nájdete predmetný dokument: https://legistelum.sk/wp-content/uploads/2016/08/Rozhodnutie-Nález-PL.-ÚS-18_97.pdf

Zbrojný preukaz nie je niečo, čím občanom štát dáva práva. ZP je dokument ktorý dokazuje, že štát nám základné práva podľa Čl.20 Ústavy SR obmedzuje. Malo by to byť len v nevyhnutnej miere a odôvodnene, pretože niektorí sú neschopní s nimi bezpečne manipulovať (dôvod existencie odbornej spôsobilosti), alebo sú naopak schopní všetkého (dôvod existencie bezúhonnosti a spoľahlivosti).

Ak niekto príde s nápadom ubrať ešte aj z toho čo nám zostalo a postaví to do svetla „stratili dôveru štátu, tak im zoberme čo dostali“, dvojnásobne na základe toho že využili právo ktoré im dáva Ústava, je to zvláštny úkaz a pripomína to scénu z filmu Pacho, hybský zbojník.

Stretol som veľa ľudí, ktorí si užívali príjemný tieň moci štátu až do chvíle keď z neho vyšli. Začali na nich platiť tie predpisy ktoré predtým vymýšľali na iných. Budovanie mocensky postaveného štátu je dvojsečná zbraň. Chcieť obmedzovať iných na základe ich názoru a pritom sa živiť prezentáciou vlastných názorov je veľmi dvojsečné.

Ing. Ľudovít Miklánek, predseda združenia