Reakcia na vyjadrenia pána Heretika

Na základe nedávneho incidentu s hľadaným expolicajtom Jánom Antoškom, ktorého sa polícii podarilo zatknúť až po niekoľko hodín trvajúcom obliehaní, ktoré sa nezaobišlo bez streľby, vystúpil v televízii TA3 známy forenzný psychológ Anton Heretik. Keďže vyjadrenia pána Heretika sa vo veľkej miere dotýkali aj problematiky strelných zbraní, týmto by som na jeho vyjadrenia rád reagoval.

 

Na úvod si dovolím pár slov k osobe pána Heretika – považujem ho za skutočného odborníka vo svojom obore a na rozdiel od iných známych slovenských psychológov, ktorí sa radi vyjadria k všetkému a vytĺkajú mediálny kapitál z každej tragédie, z neho nemám pocit, že by mal tendenciu vyvolávať za každú cenu paniku v spoločnosti a popularizovať tým sám seba. Bohužiaľ už vo viacerých starších vyjadreniach som z neho ale nadobudol dojem, že konkrétne s problematikou strelných zbraní má osobný problém a nie som si celkom istý, či je schopný sa na ňu pozerať objektívne. Ostatne túto domienku mi potvrdil aj známy, ktorý s pánom Heretikom absolvoval prednášku o psychológii na Bratislavskej vysokej škole práva, kde pán Heretik celý čas pôsobil uvoľneným dojmom, žartoval so študentami, až do chvíle než prešla téma na strelné zbrane, pri ktorých skrížil ruky do obranného postoju a razom bola uvoľnená nálada preč. Teraz už ale k samotným citátom a reakciám:

 

Anton HeretikJa som napríklad opakovane sa stretával s tým, že príslušníci organizovaného zločinu mali rovnakú schému takých agresívnych koníčkov a hobby a to bolo práve záľuba v strelných zbraniach, chov bojových psov a kontaktné bojové športy ako kick-box, thai-box, bitky v klietkach a podobne.

Moderátor: Ale keď mám takého suseda, ktorý má bojového psa, takisto má záľubu v strelných zbraniach, neznamená to, že bude agresívny voči okoliu v búdúcnosti, aby sme sa nebáli možno.

Anton Heretik: Nóó ja by som povedal možno, že to riziko u neho je väčšie ako u ľudí, ktorý doma nemajú arzenál zbraní a nemajú niekoľkých bandogov hej a vieme že nerobia kickbox. Samozrejme to neznamená že ten človek niekedy poruší zákon, ale samozrejme to riziko je väčšie, pretože zjavne jeho záľuba v agresivite je o niečo vyššia.

Pán Heretik tvrdí, že je “väčšia šanca”, že pokiaľ má človek záľubu v strelných zbraniach, že bude inklinovať k agresivite. Je to jeho profesionálny názor, ťažko ho vyvracať, keďže neoperuje so žiadnou štatistikou, ale treba si uvedomiť, že jeho profesionálny názor je ovplyvnený tým, že on ako forenzný psychológ sa stretáva práve s páchateľmi trestných činov, ktorí sú skutočne agresívni a ktorí majú možno naozaj často záľubu v strelných zbraniach. Ľudí ktorí majú záľubu v strelných zbraniach je ale oveľa viac ako páchateľov trestných činov, ale pán Heretik sa s nimi nestretne práve preto, že zločiny nepáchajú.

 

 

Moderátor: ale predsa len čím to je, v minulosti neviem či bolo toľko prípadov, zoberiem alebo uvediem príklad, keď pri bežnej cestnej kontrole vytiahne vodič na policajta zbraň, nemá s tým absolútne problém, čo sa voľakedy nestávalo, čím to je, tí ľudia si neuvedomujú svoje činy, prípadne aké faktory ich ovplyvňujú?

Anton Heretik: No prvý faktor je ten faktor, ktorý voláme inštrumentálny, to je vlastne dostupnosť zbraní. Čím viac zbraní bude a to už teraz tak veľmi nezáleží či legálnych alebo ilegálnych medzi obyvateľstvom a väčšinou sa páchajú tie trestné činy legálne držanými zbraňami, tak čím viac tých zbraní bude medzi obyvateľstvom, tým väčšie riziko , že človek ich práve v nejakej v konfliktnej situácii použije takýmto protizákonnym spôsobom.

Prvé tvrdenie: “viac zbraní, väčšie riziko”. Operovať s pojmom “riziko” je opäť pomerne ťažké, ale ak by sme chceli príklad z praxe, tak počet zbraní na Slovensku po roku 1989 de facto iba stúpal, pretože občanom bolo zrazu povolené zbrane legálne vlastniť. V inej časti rozhovoru sám pán Heretik priznáva, že počet vrážd naopak dosť rapídne poklesol od divokých 90tych rokov. Už tu vidím dosť veľký logický rozpor v jeho argumentácii. Ako ďalší príklad by som uviedol tento článok z roku 2001, ktorý odkazuje na fakt, že odkedy Veľká Británia zakázala v roku 1997 zbrane, tak násilná kriminalita stúpla o 40%. A to prešli iba štyri roky.

 

Druhé tvrdenie: “väčšinou sa trestné činy páchajú legálnymi zbraňami“. Toto tvrdenie nie je pravdivé. Nemám potuchy odkiaľ ho pán Heretik zobral, ale skúšal som niekoľko hodín prezerať veľmi zle spravený web Ministerstva vnútra SR, ale štatistiku o tom, či trestný čin bol spáchaný legálnou alebo nelegálnou zbraňou som nenašiel. O dátach z USA nemôže byť ani reči, pretože tam legálnosť/nelegálnosť vo väčšine prípadov nepripisuje k zbrani, ale k osobe vlastníka a jej práva zbraň vlastniť. Jediný relevantný údaj, ktorý sa mi podarilo nájsť, je správa Ministerstva vnútra ČR z roku 2009, ktorá na strane 102 hovorí v neprospech tvrdení pána Heretika – trestných činov s nelegálnymi zbraňami bolo viac ako trestných činov so zbraňami legálnymi.

 

Jednoducho povedané, nenájdeme tak ľahko koreláciu medzi dostupnosťou strelných zbraní a množstvom trestných činov. Ak by to tak bolo, tak by platilo aj, že na Slovensku a v Českej republike by sa oveľa viac páchali trestné činy s nožmi, ktoré naša legislatíva nijako neobmedzuje, kým v mnohých iných krajinách včítane veľa štátov USA sú rôzne typy nožov a ich vlastníctvo či nosenie zakázané. Takisto kriminalita Švajčiarska, kde je každý bojaschopný muž vo veku od 18-45 rokov povinný vlastniť (po novom ju nemusí nutne mať uloženú doma) útočnú pušku, by mala byť podľa tejto logiky oveľa vyššia, než v skutočnosti je. Kriminalita Veľkej Británie by naopak mala byť oveľa nižšia ako je.

 

 

Anton Heretik: To je jedno z vysvetlení, prečo aj v civilizovanej krajine akou je USA, je 3-4 krát viac vrážd ako napríklad v západnej Európe. Pretože to množstvo zbraní medzi obyvateľstvom je neuveriteľné. Tam vlastne vychádza, že na jedného obyvateľa USA pripadá vlastne asi jedna strelná zbraň v priemere. Tam to riziko samozrejme, toho že človek použije zbraň v nejakej konfliktnej situácii narastá.

 

Áno, v USA je viac vrážd ako v Európe, ale väčšina týchto vrážd sa deje na úrovni nižšieho organizovaného zločinu – pouličné gangy, drogoví díleri a tak ďalej a treba podotknúť, že tohoto má Európa taktiež oveľa menej. Priemerná obeť a takisto priemerný páchateľ vraždy strelnou zbraňou v USA je mladšieho veku (18-25), je slobodný, žije v horšej časti veľkomiest, obvykle je zapojený do nižšej úrovne kriminality, väčšinou má napojenie na drogy (či už ako užívateľ alebo ako díler), má viac záznamov trestnom registri a zbrane vlastní pochopiteľne nelegálne. Naopak priemerný vlastník zbrane v USA je stredného veku, má čistý trestný register, patrí k strednej triede, je častejšie ženatý ako slobodný a žije skôr v malom meste než vo veľkomeste. V jednoduchosti povedané, páchateľ trestného činu so strelnou zbraňou nie je typickým zástupcom vlastníka strelnej zbrane. Odkaz na zdroje: David Karásek – Nevinní mrtví a Don B. Kates, Jr: GUNS, MURDERS, AND THE CONSTITUTION

 

 

Moderátor: Ja sa ešte na záver vrátim na záver k tomu, čo vidíme v médiach a napokon naša spravodajská televízia TA3 mapuje takéto udalosti, keď sa stane že, dieťa sa rozhodne strieľať alebo študent, žiak práve v škole, je toho viac a viac, je možnosť, že sa to dostane aj na Slovensko alebo v blízkej budúcnosti alebo že niečo také, že také extrémne prípady sa vyskytnú aj u nás?

Anton Heretik: No všimnite si, že to nenáhodne je znovu bolo väčšina týchto prípadov sa stala v americkej spoločnosti, kde tie deti vyrastali v prostredí, kde zbrane boli samozrejmosťou v rodine a často bolo v rodinách, kde rodičia boli strelci a zbrane boli dostupné, dokonca deti boli často vedené k tomu aby to trénovali aby strieľali, takže tam sa vlastne stáva tá zbraň akousi prirodzeným prostriedkom riešenia nejakých konfliktov, pokiaľ tie deti, ak ešte môžeme hovoriť o deťoch,  mali pocit, že v tej škole sú nejakým spôsobom šikanovaní, prenasledovaní, ponižovaní, nepochopení, tak potom samozrejme to stiahnutie po tej zbrani je pre nich také prirodzené riešenie.

 

Na americkom vidieku prichádzajú deti do kontaktu so zbraňami oveľa častejšie ako v amerických mestách, napriek tomu sa skoro všetky školské masakre stali práve v nejakom veľkom americkom meste, najčastejšie takom, ktoré malo prísne zbraňové zákony.

 

 

Viem, že operovať s toľkými štatistikami ja veľmi náročné, zvlášť keď strelné zbrane nie sú pre pána Heretika primárny obor. Ale napriek tomu nie je možné verejne v televíznom vysielaní rozprávať neoverené a nesprávne fakty a nechať svoju osobnú averziu aby zastrela realitu.
DM – člen LT