Deň otvorených dverí v Českej zbrojovke Uherský Brod.

V sobotu 22.10.2011 v čase od 8:00 do 17:00 usporiadala Česká zbrojovka Uherský Brod (CZUB), Deň otvorených dverí pre širokú verejnosť, pri príležitosti 75. výročia založenia podniku. Dozvedel som sa o tom celkom náhodou iba deň predtým, a napriek tomu, že som mal tento deň naplánovaný inak, rozhodol som sa využiť túto zaujímavú príležitosť aspoň v popoludňajších hodinách. Česká zbrojovka lákala záujemcov na svojich webových stránkach v českom a anglickom jazyku a prostredníctvom .pdf letáku. http://www.czub.cz/zbrojovka/cz-o-nas-v-tisku/CZ_den-otevrenych-dveri-2011.pdf 

 

Rýchlo som zistil trasu cesty, zavolal kamaráta, fanúšika zbraní a dohodol čas odchodu. Svieži slnečný deň priam lákal k výletu. O organizáciu vstupu a prehliadky som sa príliš nezaujímal, leták o nej nijako neinformoval a čas „do 17:00“ bol pre mňa smerodajný. Z naivity ma vyviedli kolegovia strelci, ktorí prišli do Brodu už dopoludnia a rýchlo zistili, že je potrebné sa zaregistrovať na určitý čas prehliadky – o 11:00 sa im podarilo zaregistrovať a odložiť na moje meno dve vstupenky na čas 15:10 (!) – za čo im veľmi pekne ďakujem. Oni sami museli čakať na vstup niečo cez 4 hodiny. Zrejme ani sami organizátori z CZUB neočakávali taký veľký záujem verejnosti.

Po príjazde a zaparkovaní pred podnikom sme si vyzdvihli u slečien na registrácii kartičky s číslom skupiny. Každých desať minút odchádza z miesta pri bráne vždy jedna skupina na prehliadku podniku v sprievode pracovníka CZUB. Máme ešte chvíľu času do odchodu našej skupiny. Z reproduktorov hrá hlasná hudba a pred zbrojovkou postávajú hlúčiky dobre naladených návštevníkov. V miestnosti vedľa recepcie premietajú propagačné video zbrojovky. Zloženie návštevníkov je veľmi pestré. Ak niekto čakal samých mužov, veľmi sa mýli. Žien je v našej skupine asi polovica. Sú tu najmä rodinky s deťmi od tých najmenších až po slečny, chlapci školáci s matkami, mladé páriky a podobne. Najmenšie deti sú, na počudovanie, samé dievčatá.

Sprievodca z CZUB našu skupinu v určený čas vyzýva k vstupu do areálu zbrojovky. Nasledujeme ho. Či má každý registračnú kartičku s číslom nikto nekontroluje. Sprievodca má krátky príhovor na privítanie a predstavuje nám zbrojovku a jej výrobný program. Prechádzame do prvej výrobnej haly, kde sú obrábacie centrá pre výrobu z hliníka a jeho zliatin. Dozvedáme sa, že tu vyrábajú komponenty pre automobilový priemysel. Krátke sklamanie … prišli sme predsa do zbrojovky! Výrobný majster predsa len dodáva, že časť pracoviska robí aj na zbraniach. Predstavujú nám výrobky vyložené na ukážku na stoloch. Môžeme sa ich dotýkať a diskutovať o nich s pracovníkmi. Podobné stoly s výrobkami v rôznych fázach rozpracovania a niektorými nástrojmi pre ich výrobu, pripravili organizátori na väčšine pracovísk, spravidla aj s odborným výkladom. Vo výrobných halách je však dosť veľký hluk a výkladu rozumie iba zopár najbližšie stojacich návštevníkov skupiny.
Nachádzame prvé známky zbrojnej výroby. V prepravkách sú uložené čiastočne opracované odliatky rámov pištolí z hliníkovej zliatiny. Poťažkávame si ich v ruke. Tvar a ergonómia pištole sú zrejmé na prvý pohľad.

V rýchlom slede nasledujú ďalšie pracoviská. Pracovisko konštrukčného oddelenia na poschodí, v jednej časti nám ukazujú kuriozitu – klasickú rysovaciu dosku. Hala s obrábacími centrami pre oceľ. Podľa sprievodných dokumentov práve vyrábajú napríklad puzdrá záverov pre guľovnice s kalibrom .416 (zrejme pre lovecké opakovačky Express Rifle kalibru .416 Ruger alebo .416 Taylor), ďalej pre guľovničky CZ 527 kalibru .22 Hornet. Vidíme puzdrá záverov pre malokalibrovky, znova opracované rámy pištolí ale aj drobných dielov. Opracované výrobky majú zatiaľ veľa ostrých hrán a sú v takzvanom „bielom“ stave. Ako vstupný materiál vidíme aj odliatky z ocele. Vzduch je plný hluku a arómy mazadiel strojov.

Na pracovisku presného odlievania po prvý krát počujeme celý výklad od začiatku do konca – je tu totiž ticho, dnes sa nepracuje. Vedúci pracovník nám vysvetľuje celú technológiu výroby na vyložených vzorkách od výroby voskových predlôh, cez výrobu foriem až po samotné liatie. Dozvedám sa že rámy z hliníkovej zliatiny pre pištole sa tu ale nevyrábajú. Tie prichádzajú od subdodávateľa. Tu sa vyrába z ocele.

Presúvame sa do výroby hlavní. Prvý krok je vŕtanie a nasleduje kovanie na trne a nakoniec obrábanie do definitívneho tvaru. Prekvapuje ma dĺžka, tvar a dosť veľká ohybnosť vrtákov. Do oceľovej guľatiny sa vŕtajú hladké otvory väčšieho priemeru než je hotový drážkovaný vývrt. Vrtáky sú v stroji upevnené nehybne. Proti vrtáku rotuje hlavňová guľatina. Pred kovaním vidíme ešte obrábanie už vykovaných hlavní do finálnej podoby. Na stolíku obdivujeme vystavené vzorky. Hlavne v rôznych fázach rozpracovania aj hotové pištoľové hlavne (pre úplné dokončenie hlavní budú samozrejme treba ešte ďalšie výrobné operácie, napr. tepelné zušľachtenie). Pri kovacom stroji sú na stolíku vyložené hladko vŕtané nevykované a aj vykované hlavňové polotovary s drážkami a kovacie trny. Trny z tvrdšej ocele sú prekvapivo krátke a pri kovaní sa posúvajú v hlavni pospiatky vedené svojou širšou cylindrickou časťou v hladkom – ešte nevykovanom vývrte. Kovací trn je akýsi negatív vývrtu s drážkami. Zvuk samotného kovania, vychádzajúci zo stroja je prekvapilo málo hlučný.
Malé zdržanie – od sprievodcu sa dozvedáme, že jedna z vystavených hlavní na predchádzajúcom pracovisku zmizla a treba ju vrátiť, inak zostáva celá skupina na mieste. O chvíľu nepoctivý návštevník „suvenír“ vrátil a ide sa ďalej.

Naša skupina má asi 35 ľudí a to je pomerne veľa. Sprievodca však dodáva, že do posledných skupín registrovali pre veľký záujem návštevníkov až 50 ľudí a posledná skupina odchádza o 17:30. Je zrejmé, že organizátori dobu prehliadky ešte predĺžili.
(Neskôr som sa dozvedel, že na začiatku mali skupiny asi iba 15 ľudí, čo považujem za ideálny počet).

Prichádza posledný bod prehliadky: „show room“. V miestnosti na stoloch sú vyložené hotové zbrane z produkcie CZUB, k dispozícii návštevníkom na  „obchytkávanie“ a za stolmi sú pracovníci zbrojovky pripravení na prípadné otázky. Po chvíľke rozpakov nastáva tlačenica, skupina je predsa len dosť veľká a miesta pri stoloch je dosť málo. Najmenší chlapci strácajú zábrany ako prví a „cvakajú“ pištoľami o dušu a len málo sa starajú o to, že pritom mieria na nejakého „strejdu zo zbrojovky“ stojaceho oproti nim za stolom. Strácam pojem o čase a zahĺbeného v obchytkávaní ma zrazu ruší výzva sprievodcu, aby sme pomaly uvoľnili miesto ďalšej skupine, ktorá sa už tlačí do miestnosti. Prvý krát ľutujem že medzi jednotlivými skupinami sú iba desaťminútové odstupy. V najlepšom treba skončiť a show room s hotovými výrobkami zbrojovky je možné vidieť aj inde.

Prehliadka skončila. Mám príjemné pocity, že som sa predsa len zúčastnil a videl zaujímavú výrobu, ktorá mi objasnila mnohé z výroby zbraní. Hlavou mi víria otázky, na ktoré som sa zabudol spýtať. S prekvapením zisťujem, že prehliadka trvala celé dve hodiny.

Sprievodca našu skupinu odprevádza k bráne podniku a lúči sa s nami. Prechod cez skenovací rám, kvôli prípadným „suvenírom“ sa nekoná.

Pre tých, ktorí príležitosť zúčastniť sa Dňa otvorených dverí Českej zbrojovky Uherský Brod nevyužili, alebo o nej nevedeli a zaujíma ich nasledujúci termín, mám odpoveď v podobe rozlúčkového pozdravu nášho sprievodcu: „Za pět let, možná, na shledanou!“   …to bude mať CZUB 80. výročie založenia podniku.

Ing. Martin Jůzl