Vážení priatelia, strelci, podporovatelia ale aj zarytí odporcovia. V tomto na emócie bohatom predvianočnom čase nás štát poctil dlho očakávanou novelou. A ako je už skoro zvykom pri podobnej udalosti, začali sa vynárať rôzne dezinformácie a „hry na city“. Pokúsim sa nižšie napísaným vysvetliť, ako to zhruba funguje. Pre väčšinu „FB statusových bojovníkov“ to bude španielska dedina a pôjdu si stále to svoje. Ale dúfam že aspoň časť padne na úrodnú pôdu.
Ak môžeme niečo nášmu školstvu vyčítať, tak to určite nie je málo interaktívnych tabúľ či zle vybavené telocvične. Vyčítať by sme mu mali, že deti neučí efektívnej komunikácii, práci s informáciami, porozumeniu a zvyšovaniu kondície svojej psychiky. Ani tej fyzickej, o nejakej rovnováhe tela a duše ako antického ideálu škoda hovoriť. A samostatnosti. Ale to je viac vec výchovy rodičov ako školy. Všetko toto sú nutné podmienky k slušnému prežitiu v dnešnej spoločnosti.
Práca s informáciami
a efektívna komunikácia – v dnešnej dobe internetu a absolventov google univerzity je základ, ktorého súčasťou musí byť kritické myslenie. Slovo „informácia“ pochádza z pôvodne latinského slovesa „informare“ vo význame „formovať myseľ“. Technickými normami je informácia definovaná ako obsah údajov či význam dát. Za dáta možno považovať fakty, informáciou sa stávajú vtedy, keď sú v kontexte a nesú význam.
Ovčana od občana nerozdeľuje to, či číta a počúva mainstream alebo alternatívu. Delí ich, ako s dátami a informáciami ktoré sa k nemu dostali pracujú. Či je schopný si svoju myseľ – názory formovať na základe kritického myslenia, alebo len hlúpo prijme čo mu bolo po(d)sunuté. Aj to často robia dnešné médiá – prezentujú buď individuálne názory autorov, cielene spracované informácie a súčasne svoje zdroje buď neuvádzajú, alebo používajú pochybné. Nezriedka ide o preklad iných autorov bez akéhokoľvek overovania, či priam spravodajské hry. Informácie ktoré sa k nám dostávajú sú často bezcenné, zmätočné či zavádzajúce. Vlastne takýchto informácií je prevažná väčšina.
Všetko čo sa dozviete musíte podrobiť kritickému pohľadu. Súčasťou tohto procesu je aj posúdenie relevantnosti a hodnoty informácie. Hore uvedený obrázok ukazuje, ako pristupovať k hodnote informácií ku ktorým sa dostanete. Najmenšiu dôveryhodnosť majú tie, ktoré sú neštruktúrované z otvoreného prostredia. Príkladom môže posledný status šíriaci sa po FB, kde človek z úplne iného štátu, neznalý našich reálií a štruktúry SR, presne vie čo robíme zle a čo sme mali robiť. V debate pod statusom sa sám mimochodom dozvie, že SR nemá Senát. Prečo sa často ľudia stávajú obeťami podobných informácií? Tieto (dez)informácie sa tvoria ľahko a rýchlo pretože nevyžadujú analýzu dát. Často sú v zmysle Dunning Krugerovho efektu veľmi úderné a preto je ich hlavne na sociálnych sieťach obrovské množstvo. Ľudí doslova zavalia tak, že im nezostáva čas a mozgová kapacita na spracovanie tých relevantných. Stavajú hlavne na emočnej reakcii. Prvotná emočná reakcia je štatisticky väčšinou nesprávna. Akonáhle začnete informáciu analyzovať, zistíte, že je problematická. A potom vznikne otázka, čo bolo motiváciou jej vytvorenia. Pomôcť veci? Objektívne vás informovať? Alebo si len niečo dokázať bez ohľadu na to či to v konečnom dôsledku bude mať negatívny efekt na vec samotnú? Toto všetko sú otázky, ktoré by ste si mali klásť skôr než niečomu uveríte – než si vytvoríte vlastný názor. Predovšetkým sociálne siete priniesli fenomén rýchleho sledu informácií, kedy ľudia rýchlejšie klikajú ako rozmýšľajú. A tak dokáže mnoho ľudí zdieľať (a tým ďalej šíriť) absolútne nezmysly bez toho, aby si to uvedomili.
Práve jedným z cieľov tohto združenia je dostať k vám informácie s vyššou hodnotou. Štruktúrované z interného prostredia – tam kde vznikajú. To je dôvod prečo spolupracujeme s ministerstvami, poslancami a výbormi NR SR, inými združeniami ale i medzinárodnými štruktúrami ako Firearms United, EP, Stále zastúpenie SR a pod. Tam sú zdroje relevantných informácií, rovnako ako možnosť chod vecí ovplyvniť. Vytvoriť tieto informácie však vyžaduje veľa času a odbornú zdatnosť. Nečakajte preto, že niekde budú pribúdať relevantné dokumenty rovnako rýchlo ako statusy klávesových bojovníkov. Ak chceme zachovať úroveň poskytovaných informácií nie je to reálne možné. Našim cieľom totiž nie je podsúvať názory či preposielať poplašné správy, aby sa ľudia rozhodovali ako chceme. Ani vytvárať umelý nátlak na ľudí ktorí rozhodujú. Sme natoľko dospelý národ, aby sa ľudia vedeli rozhodovať sami. Keď dostanú objektívne informácie, rozhodnú sa správne. Chceme, aby informácie ktoré od nás odídu a na základe ktorých sa budete mnohí rozhodovať, boli skutočne objektívne a overené. Žiadne dohady a polopravdy.
Hra na emócie
Zatiaľ čo informácie sú založené na logickej báze, emócie mnoho krát s logikou veľa spoločné nemajú. V prípade zbraní hrajú na oboch stranách dôležitú úlohu. Najčastejšou emóciou v prípade rekreačnej či športovej streľby je radosť. V prípade legislatívnej zbraňovej oblasti je to obava/strach. Strach – jeho vytváranie, je vhodná emócia ak vás chce niekto manipulovať, aby ovplyvnil vaše rozhodovanie. Aj preto sa vytvárajú emócie strachu u odporcov zbraní pomocou vytrhávania z kontextu, či cielenému produkovaniu poloprávd. Zvláštne podsúvanie „zbraní ako príčiny zabíjania“ bez uvádzania nápadu násilnej trestnej činnosti ako nezávislej od dostupnosti civilných zbraní, ale korelujúcej socio-ekonomické faktory akým je napríklad chudoba, či „zbraňovej lobby ako superkšeftu“ bez toho aby sa rozdeľovalo na civilný a vojensky trh s dodatkom, že za väčšina mŕtvych ktorí v histórii zomreli strelnou zbraňou, môžu práve štátne zložky a nie civilne predávané športové, poľovnícke či zberateľské zbrane.
Žiaľ hra na emócie sa nevyhýba ani opačnej strane. V tieto dni bolo možné vidieť vyjadrenia ako „je tu nový zákon, všetky zbrane vám zoberú“, „politici chcú odzbrojiť obyvateľstvo“ a pod. Ide buď o nepochopenie legislatívneho procesu (politici sa k materiálu ešte ani nevyjadrovali, vytvorili ho úradníci PPZ), alebo snahy podsunúť nepravdivú informáciu. Vyvolali u mnohých držiteľov zbraní frustráciu a strach. Čo následne bolo vidieť aj na reakciách, kedy častokrát so zvláštnou zlobou kopali do každého okolo, stačilo mať trocha odlišný názor. A tak namiesto toho, aby sa v týchto týždňoch, ktoré budú určujúce pre výsledok novely, ľudia s rovnakým záujmom spájali, spôsobujú opak. Emotívne reakcie predovšetkým v oblasti zbraní sú vyslovene nežiaduce. Robiť niečo srdcom neznamená robiť to prchko a so zlobou. Preto odporúčame každú prijatú informáciu predýchať, porozmýšľať nad ňou a až potom reagovať. A to nielen pri zbraniach.
Sme opatrní aj na vyvolávanie strachu v názorovo opačnom spektre obyvateľstva – jeden z dôvodov prečo nie sme nátlaková organizácia. Napríklad odovzdávanie petície cez policajný kordón ako forma protestu. Áno, podobné veci podporujú bojovného ducha časti držiteľov. Ale my nie sme väčšina. Väčšina zbrane nerieši a podobné situácie v nich vyvolávajú podvedome strach. Práve ten mnohokrát spôsobuje zaujatie nelogického obranného postoja a negatívneho postoja k civilným zbraniam. V našej pozícii to nie je vhodný nástroj komunikácie s väčšinou, ktorej podporu potrebujeme. Žijeme v slobodnej spoločnosti, nikomu nechceme ani nemôžme brániť podobné veci organizovať a prezentovať. Ale my tak zatiaľ postupovať z vyššie uvedených dôvodov nebudeme. Vypäté situácie vyžadujú vypäté riešenia, ale v takejto situácií zatiaľ nie sme.
Strach a nátlak je totiž dvojsečná zbraň. Ak začneme využívať čo i len domnelý, majúci krátkodobý efekt, z dlhodobého hľadiska nás z tejto „hry“ vyautuje. Manipulácia a hrozba silou totiž funguje len dočasne, než si protistrana vypracuje obranné mechanizmy. Následne reaguje presne opačne ako ste chceli.
Myslíme si že občania SR (vrátane tých vysokopostavených v štátnej správe) sú svojprávne osoby, ktorým keď poskytneme informácie vo forme analýz a štúdií, sami si vytvoria názor čo je dobré a čo zlé. Teda až na tých pár, ktorých úmysel nie je v prospech občana, ale tí to veľmi dobre vedia aj bez našej analýzy. A na tých treba verejne poukázať, nech sa zodpovedajú. Nemáme pocit, že Slováci sú ovce, žeby sme im mali infopotravu zohnať, požuť, natráviť a potom podsunúť aby sa „trocha báli“ a niečo robili. Ak sme národ, ktorý si má udržať zatiaľ veľmi krátko trvajúcu samostatnosť, musia občania prebrať zodpovednosť sami na seba.
Toto sú NAŠE postoje a NÁŠ prístup. Netvrdíme že nátlakové mechanizmy nefungujú, dokonca si myslíme, že za určitých okolností majú svoje opodstatnenie. Týmto sme chceli vysvetliť, prečo ich naše združenie nepoužilo. Chceme, ako to je od nášho založenia krátko pred Lipšicovou novelou po Devínskej (ktorá bola mimochodom prísnejšia ako táto), aj naďalej aplikovať dlhodobo akceptovateľný a fungujúci prístup založený na odbornosti. Má svoje pravidelné výsledky aj keď okolo nich nie je toľko kriku. Fungoval po Devínskej, rovnako v prípade rôznych noviel, zákonov a vyhlášok od Úradu pre normalizáciu a skúšobníctvo, fungoval dokonca aj v Bruseli. To nikomu nebráni robiť to inak. Čím viac ľudí bude rôznymi spôsobmi za spoločnú vec bojovať, tým väčšia vzniká šanca na úspech.
Za názor/presvedčenie, ktorý si vytvoríte sami na základe objektívnych informácií, budete aktívne bojovať. Manipuláciou a nepravdou sa len necháte vliecť. To, čo môže veci (nielen dnes) zmeniť, sú práve aktívni občania.
Ing. Ľudovít Miklánek, člen predstavenstva LT
