Prednáška Strelné poranenia z pohľadu súdnolekárskej praxe bola plná zaujímavých informácii, podaných odborne a pritom zrozumiteľne pánom doc. MUDr. JUDr. Peter Kováč PhD. et PhD. ako aj jej druhá časť ktorú zastrešila MUDr. Lívia Hlavačková, preto by som sa s Vami o tieto informácie aspoň z časti podelil.
Celé školenie sa začalo definíciou niektorých základných pojmov ako sú:
nástrel – je zranenie, kde strela neprenikne do tela, ale osobu udrie a odrazí sa. Nástrel môže spôsobiť napr. hematóm (podliatinu, modrinu), prípadne môže zlomiť kosť. (napr. odrazená strela s malou zostatkovou energiou)
ostrel – strela zasiahnutú osobu zraní len povrchovo – poškodí len pokožku. Zranenie vyzerá ako vyoraná brázda na povrchu. Ostrel sa dá definovať ako „ošuch“
zástrel – strela vnikne do tela a ostáva v tele. (nemá výstrel)
priestrel – asi nie je nutné vysvetľovať, preto len dodám, že každý priestrel je typický vstrelom, výstrelom a medzi mini vzniknutým strelným kanálom.
Vstrel je typický znečistením po obvode otvoru po strele. Podľa vstrelu sa dá určiť približná vzdialenosť aj uhol strelca od poškodeného. Základné delenie vzdialeností:
– priložená zbraň – zvyčajne vidno odskok zbrane (odtlačok hlavne na tele v blízkosti vstrelu)
– Vzdialenost 5- 10cm – veľmi značné očadenie
– Pri vzdialenosti do 3 násobku dĺžky hlavne resp. do 0,5m vzniká tetováž, resp. očadenie, z tohto očadenia sa dá zistiť aj uhol pod ktorým bolo strielané
– do 1m je znečistenie malé (občas sa vyskytne aj tetováž)
– nad 1m je badateľné len znečistenie
Výstrel sa dá ľahko rozoznať od vstrelu. Je to diera s výhrevom kože, koža je rozstrapkaná smerom von. Problém s identifikáciu vstrelu býva jedine u osôb v určitom štádiu rozkladu
Vplyv na strelné rany, má aj rýchlosť streliva. Podľa nej sa strelivo delí na:
– Náboj subsonický (rýchlosť strely do cca 300m/s) – poranenie spôsobené len projektilom
– Náboj pištoľový, nie subsonic (do 800m/s) – okrem zranení spôsobeným projektilom vzniká aj hydrodynamický šok, tento vytvára dočasnú dutinu o priemere cca 5cm
– Náboj puškový (nad 800m/s) – podobne ako u pištoľového vytvára dočasnú dutinu, akurát má o dosť väčší priemer 15-20cm. (Predstavte si aký priemer má vaša ruka…) Z tohto vyplýva čím vyššia rýchlosť strely, tým väčšia dočasná dutina a hydrodynamický šok.
– Náboj brokový (nie pištoľové kalibre, napr. 12GA) – náboj má vynikajúci stop efekt, spôsobuje rozsiahle poškodenia tkaniva viacnásobnými zástrelmi. Ešte aj zátka brokového náboja môže pri streľbe na cieľ (do 10m) preniknúť cez kožu a vniknúť do organizmu. Z pohľadu na objekt zasiahnutý brokovým nábojom sa dá určiť aj približná vzdialenosť od zasiahnutého objektu podľa rozptylu.
Ďalším dôležitým faktorom je energia vystreleného projektilu. Hranica ranivosti pre náboje kalibru 3-18 mm je 5 J/cm2 Energiu projektilu sa dá vypočítať vzorcom 1/2mv2 Nad 50 J/cm2 sa jedná o ťažké poranenie.
Zastavovací účinok je najviac závislý od toho, ktoré orgány zasiahneme. Maximálny zastavovací účinok je pri zásahu: mozgu, miechy, rebier a dlhých kostí. Pri zásahu kostí sa tieto trieštia a spôsobujú organizmu, ďalšie zranenia. Chcel by som zdôrazniť, ako vravel prednášajúci, „Na tele človeka nie je bezpečné miesto, ktoré keď trafíme, vieme zaručiť že zranenie bez urgentnej pomoci nebude smrteľné.“
Druhá časť prednášky sa niesla v zmysle strelných poranení vo filmoch, kde sa buď strelné poranenie úplne bagatelizuje, alebo preháňa. Ako som na začiatku spomínal túto časť zastrešovala MUDr. Lívia Hlavačková
Preberala sa prvá pomoc, pre väčšinu zúčastnených zrejme „len“ opakovanie, ale osobne som toho názoru, že prvá pomoc by sa mala opakovať neustále na každej prednáške, aby sa vžila „do krvi“, lebo pod stresom človek veľa vecí zabudne. Keďže o prvej pomoci sa na internete veľa píše, spomeniem len pár vecí.
– Napríklad, kedy použiť škrtidlo. Všeobecne je lepšie zastaviť krvácanie prstom, ako škrtidlom. Škrtidlo sa nasadzuje, keď sa jedná o krvácanie napr. z utrhnutej končatiny, alebo končatiny, kde bude zrejme nutná amputácia, prípadne na bojovom poli kde nie je priestor plne sa venovať zraneniu a treba sa rýchlo dostať do bezpečia. Ak sa nasadí škrtidlo, je nutné ho povolovať, aby sa krv dostala aj za cenu krátkeho krvácania aj dalej. Škrtidlo povolujeme pomaly a opatrnne. Takisto je treba ihneď po nasadení škrtidla zaznačiť buď naň, alebo na ruku, čas naloženia.
– Pri zastavení krvácania prstom sa rana pritlačí, tak aby sa krvácanie zastavilo. Ak zranená osoba nemá problém so zrážanlivostou krvi, do cca 15 minút by už krvácanie nemalo trvať.
– Dobrou ukážkou, bolo video z operácie kde bolo potrebné vyoperovať strelu a následne vystrihnúť kožu okolo zástrelu, pretože by sa rana zle hojila. Všeobecne pri prvej pomoci (ak okolnosti dovoľujú) je lepšie nevyberať lepšie cudzie teleso na ulici, ale až v nemocnici. Nie je pri tom podstatné či sa jedná o strelu, nôž, roxorovú tyč, prípadne iný predmet.
Na záver by som chcel apelovať na každého, nebáť sa poskytnúť prvú pomoc. Ak by som mal prvú pomoc zhrnúť do pár bodov, tak by to bolo:
– Zachovať aspoň trochu chladnú hlavu.
– Pri podávaní prvej pomoci myslieť v prvom rade na svoje zdravie. (Ak sa bojím že sa od postihnutého môžem nakaziť nedávam dýchanie z úst do úst, ale začnem aspoň s masážou srdca)
– Ak je niekto v ohrození života nebáť sa že poskytnem prvú pomoc zle. Ak postihnutá osoba nedýcha, tak v najhoršom prípade, ktorý môže nastať pacient zomrie. Ak sa potenciálny záchranca bude len prizerať a zranenému nepomôže takisto dotyčná osoba umrie.
F.Š.
Člen LT
