Máme tu obdobie po Vianociach, pred Silvestrom. Človek by si povedal, že bude kľud. Ale kdeže. Vždy sa nájde jedinec, ktorý musí urobiť nadprácu, pretože si to vyšší princíp vyžaduje. Napadá ma jedno porekadlo o iniciatívnom… ale poďme k veci.
Piešťanský týždeň vykonal a zverejnil nasledujúci ANKETU – „Kúpili by ste dieťaťu pod stromček zbraň-hračku?“ Obsahuje vyjadrenia slniečkových ľudí, ktorí v zápale Vianoc rázne odmietli zlo v podobe „zbraní“. To, že odpovede ktoré autor článku dostal nevykazujú žiadnu konzistenciu, alebo dokonca popierajú samé seba nevadilo.
Pán Martin by zbraň-hračku nekúpil, pretože sú sviatky pokoja, mieru a on vie suseda potrápiť hlasnými Hviezdnymi vojnami aj bez toho aby potreboval do rodiny zaobstarávať niečo podobné. Radosť mať takého suseda. Odpoveď trocha (vlastne úplne) od veci, ale kvóta nesúhlasných reakcií musí byť naplnená.
Barbora kúpila dieťaťu jedine meč, pretože tým bojujú hrdinovia o princezné a chránia rozprávkový svet. Inak nečíta rozprávky s bojovou tematikou, aby syna neskazila… Chápem. Je fajn ukazovať dieťaťu, že rozpárať niekomu črevá chladnou zbraňou alebo mu rovno utnúť hlavu kvôli babe je ťažká rozprávková romantika. Ale ak by sa dozvedelo, že v histórii si ľudia museli niektoré veci vybojovať aj so zbraňou v ruke, bez ohľadu na to či išlo o chladnú alebo palnú zbraň, to by ho mohlo mentálne nenávratne poškodiť. Meč = romantika = dobré, Puška = zabíjanie = zlé. Blahoželám, výchova k alibizmu.
Lucia má syna športovo založeného, jedine hokej a len hokej. Tam zbraň nehrozí, to bude mierumilovný športovec. To je fajn. Len by som odporúčal dať si pozor, pretože podľa logiky ankety, hokejky všeobecne nemajú dobrý vplyv na ľudí. Za posledné dva roky tu nemáme žiadneho odsúdeného profesionálneho športového strelca, zato profi hokejistov štyroch. Počnúc vraždou, útokom na verejného činiteľa s ťažkým ublížením na zdraví končiac. Neviem neviem, či je hokejka dobrý nápad.
Renáta by s tým problém nemala, ale nezabudla prepojiť vlastnenie zbrane s prejavovaním agresie. V každom prípade zrejme jediný triezvy názor na vec. Barbora by určite hračkársku zbraň nedarovala, pretože proste nedarovala. 🙂
Viere to príde absurdné. Znova klapky na očiach – Vianoce = dobré, hračka zbrane = zlé. Ukážka absolútnej neschopnosti akceptovať zbraň napríklad ako prostriedok pre hru (airsoft, paintball) či športové náradie. Možno iba obmedzenosť. Zrejme nikdy nevidela a nepočula o šerme, lukostreľbe, päťboji, biatlone a pod. Odporúčam si niekedy pozrieť olympijské hry. Nedajbože darovať na Vianoce športové náradie, to je fuj.
No a Denisa to zaklincovala. „Zbraň je na zabíjanie, vyhrážanie a znevažovanie ľudskej dôstojnosti, keď sa ňou útočí. V jej majiteľovi vyvoláva pocit nadradenosti. Mám zbrojný preukaz, preto takto uvažujem…“ … Ďalej už mi to ani hlava neberie. Chcel by som vidieť ako toto povie do očí napríklad Kuzminovej, Bartekovej, Štefečkovej, Göncimu a ostatným reprezentantom v streľbe, alebo ľuďom, ktorí v službe ale i mimo nej pomocou zbraní zachránili životy. Druhá vec je, že tu asi ťažkým spôsobom zlyhali psychológovia. Ako mohol prejsť cez psychotesty na Zbrojný preukaz jedinec s týmto postojom a prístupom? V každom prípade by sa na miestnom Oddelení evidencie zbraní a streliva mali minimálne poškriabať na hlave.
Verím že boli aj iné odpovede. Zrejme neprešli autorovým filtrom. Nešlo o nezaujatú anketu. Jasne to ukazuje veta pod prvým obrázkom: „Dieťaťu zbraň nepristane, vyvoláva pocit nadradenosti a agresivity.“. Anketa je o hračkách, sugestívne sú podsúvané zbrane skutočné. Taká znáška predsudkov a neznalosti problematiky.
Patrím ku generácii, kde deti na Vianoce dostávali vzduchovky, rapkajúce samopaly, behali po vonku s palicami a hrali sa na vojakov. Nevyrástla z nás žiadna banda agresívnych psychopatov. Našťastie detská fantázia nemá hranice a bez ohľadu na obmedzenosť rodičov, deti si vždy nájdu a vytvoria hračku akú chcú. Ak budú rodičia deti vychovávať v podobnom schematizme tohto divného fanatického pacifizmu, určite ich do života nevybavia potrebným nadhľadom, prehľadom a základnými skúsenosťami. Zato je tu riziko, že si odnesú komplexy a strach z neznámeho. Tak, ako je to možné vidieť u ich rodičov dnes.
Ľudovít Miklánek
člen predstavenstva
