Niekoľko návštev strelnice, psychotesty, lekárske vyšetrenie, podanie žiadosti, príprava na skúšku, skúška, čakanie na vydanie Zbrojného preukazu, výber zbrane a trezoru, nákupné povolenie, kúpa a registrácia zbrane… predstavte si, že to všetko máte za sebou. A čo ďalej?

Osobne som toho názoru, že majitelia strelných zbraní majú morálnu povinnosť vzdelávať sa teoreticky i prakticky aj po vykonaní skúšky. Neustále. Pri propagovaní našej nedávnej prednášky na tému krajná núdza a nutná obrana v Nitre som na FB zachytil názor, že majiteľ strelnej zbrane problematiku nutnej obrany a krajnej núdze ovláda už na skúške a je zbytočné na takéto prednášky vôbec chodiť. K tomu sa natíska otázka, či má ovládať aj manipuláciu so zbraňou a tréning v tejto oblasti je teda tiež ďalej zbytočný?

Áno, súhlasím že majiteľ strelnej zbrane má v základe ovládať dotknuté zákony a porozumieť im už pri skúške. To ale neznamená, že priebežné vzdelávanie ide bokom. Výklad zákona a reálne skúsenosti zo života či súdnej siene sú častokrát k nezaplateniu. Dávajú do kontextu z reálneho života a fungovania justície tie tri, pre majiteľa strelnej zbrane, snáď najpodstatnejšie paragrafy trestného zákona.

Je nereálne očakávať od laikov – neprávnikov, že budú lúskať vo voľnom čase súdne spisy a hľadať reálne prípady nutnej obrany a krajnej núdze, analyzovať rozsudky, aby vedeli čo a ako. Toľko k teoreticko – právnickej rovine. Tu nie je čo dodať. Práve preto si myslím, že Marekove prednášky ako osoby ktorá s trestným právom v súdnej sieni prichádza do kontaktu denne sú nielen poučné a užitočné, ale i záživné. Môžu v kontinuálnom vzdelávaní posunúť obzor o kus ďalej.

Pozrime sa teraz trochu na praktickú časť. Pod praktickou časťou rozumieme v prvom rade bezpečnú manipuláciu so zbraňou, streľbu samotnú a môžeme k tomu pridať veci ako prebíjanie, tasenie, manipuláciu pod časovým či psychickým stresom. Jednoducho veci ktoré človek musí pri prípadnej obrane strelnou zbraňou zvládnuť.

Treba si uvedomiť, že zbraň nie je talizman, ktorý zázračne funguje. Tak isto sa nedá spoliehať, že práve v tom jednom kritickom momente všetko pôjde perfektne. Čas tasenia sa zázračne nezredukuje o 50%, strhávanie zbrane pri streľbe nezastaví pevná vôľa a vyhodnotenie situácie pod stresom v návale adrenalínu prekvapí nejedného REMF (použite Google).

Mojim odporúčaním do začiatku je v prvom rade kvalitný, profesionálny kurz. Nebudem dávať konkrétne tipy ani antitipy. Skôr upozornenia na čo sa zamerať:

– sledujte pomer frekventantov a inštruktorov – pri 20 frekventantoch jeden inštruktor veľa vody nenamúti, rovnako stáť v troch radách za sebou je dosť „cez čiaru“;

– prečítajte si pozorne obsah kurzu – streľba z ľahu, kotúle, kontrola okolia, streľba za pohybu či rôzne techniky špeciálnych jednotiek sú síce tacticool. Ale ak nemáte dobre zvládnuté základy streľby, skôr uškodia. Základy sú totižto naozaj dôležité. Nedá sa stavať dom na piesku. Ukážka kvalitného kurzu (síce v angličtine) je podľa môjho názoru TU.

– doba trvania a počet rán – to, že kurz trvá 3 hodiny a vystrieľa sa pri ňom 500 rán nepovažujem za výhru (menej je niekedy viac). Skomprimovať mnohokrát až príliš veľa techník a vedomostí do tak krátkeho času sa kvalitne nedá. A osobne keď idem na kurz, nečakám že budem nonstop strieľať ako o život, skôr očakávam par výstrelov tam, pár sem a od inštruktora informácie o tom, čo robím zle a ako to mám robiť správne. Žiaľ častokrát sa stretávame s hypermegaultratacticool opatchovanými strelcami, ktorí aj po niekoľkých rokoch streľby ani nevedia pracovať poriadne so spúšťou;

Takže kurz máme za sebou, čo teraz? Kurz je začiatok, trénovať treba predovšetkým potom. Pravidelne navštevovať strelnicu. Nie ale za účelom bezbrehého vystrieľania stoviek rán do terča tak, aby vyzeral ako po opakovanom zásahu z brokovnice. To nie je kvalitná príprava. Cieľom má byť práca na čo najlepšom sústrele za neustále sa sťažujúcich podmienok. A následne udržiavanie dosiahnutej zručnosti. Už po pár výstreloch viete identifikovať základné strelecké chyby…

Tak isto sa dá trénovať doma – sušiť. Práca so spúšťou, prebíjanie, tasenie, prenášanie. Pre začiatok môže poslúžiť toto (zdroj):

1.    20x stlačenie spúšte s vystretými rukami, obojručne
2.    5x stlačenie spúšte s vystretými rukami, silná ruka
3.    5x stlačenie spúšte s vystretými rukami,  slabá ruka
4.    20x stlačenie spúšte vrátanie vystretia, obojručne
5.    5x stlačenie spúšte vrátanie vystretia, silná ruka
6.    20x stlačenie spúšte vrátanie vystretia, slabá ruka

Počas tréningu sledujem muchu, nesmie sa pohnúť. Dá sa na záver položiť nábojnica, tá by pri stlačení spúšte nemala spadnúť. Sem tam k tomu pridať prebíjanie a tasenie a ako základná rutina to postačí.

Kurz, tréning doma, tréning na strelnici, nechýba nám ešte niečo? Asi áno. Skúška správnosti – verifikácia. Ako na to? Možnou odpoveďou sú súťaže. Existuje viacero možností, aspoň niektoré spomeniem. Určite nepoznám všetky alternatívy, treba hľadať. Či už ide o súťaže typu IPSC alebo LOS. Poskytujú možnosť vyskúšať si streľbu pod tlakom, stresom a v rôznych prostrediach. Tak isto ukážu, že aj keď to doma vyzerá, že ste rýchly a dobrý… mnoho ľudí je rýchlejších a lepších. Poskytujú nielen zábavu, ale aj porovnanie s inými strelcami a motiváciu na rast a rozvoj.

Vladislav Zálešák