Bezpečnosť občana alebo Potrebuje Slovák nosiť zbraň?

V týchto dňoch sa na stránkach tlače objavujú články o zbraniach v civilnej sfére a otvára sa tak spoločenská debata o tom, či je v našej spoločnosti opodstatnené legálne vlastnenie zbrane. Celkom nepochopiteľne sa pomery u nás primeriavajú k pomerom v USA, i keď sa jedná o diametrálne odlišnú spoločnosť, kultúrno-sociálne podmienky a najmä mentalitu. Závery o stave u nás sú však v týchto článkoch často založené na zahraničných štatistikách a štúdiách, ktoré vôbec, alebo len veľmi okrajovo, zohľadňujú situáciu na Slovensku.

Už desiatky rokov sa snažia rôzne typy vlád vnútiť občanom pocit, že ich chránia. Čo to prakticky znamená? Ak štát ochraňuje svojho občana, mal by byť následne zodpovedný, ak táto ochrana zlyhá. No nie je to tak.

Štát, ani akákoľvek iná inštitúcia, nedokáže neustále chrániť život, zdravie, majetok občanov. Jednoducho preto, že ich je príliš veľa. Pokiaľ krok za každým z nás nechodí policajt, aby nás chránil, nedá sa prezentovať, že nás štát chráni.

 

Vysoko si vážim prácu slovenskej polície. Títo ľudia sa často nad rámec svojich povinností hrabú v špine, s ktorou nikto z poriadnych občanov nechce mať nič spoločné. Ich práca je vysoko nedoceňovaná. Finančne, i morálne. Bežný občan ich žiaľ často vníma len ako reštrikčnú zložku, najmä ak vzťah občan – polícia, je vyhrotený neprijateľne vysokým systémom pokút. Čo však o úlohe polície v spoločnosti hovorí zákon?

 

 

Zákon o Policajnom zbore – Zákon č. 171/1993 Z. z.

§ 2
Úlohy Policajného zboru

(1) Policajný zbor plní tieto úlohy:
a) spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku,
b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov,
c) spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov, nezákonných finančných operácií, legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, 1)
d) vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch1a) a skrátené vyšetrovanie o trestných činoch, 1a)
e) vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu,
f) zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“) a ďalších osôb určených zákonom1aa) alebo vládou (ďalej len „určená osoba“),
g) zaisťuje ochranu diplomatických misií a ďalších objektov určených zákonom1aa) alebo vládou (ďalej len „určený objekt“) a spolupôsobí pri fyzickej ochrane jadrových zariadení, 1b)
h) zabezpečuje ochranu štátnej hranice, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
i) spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku; ak bol porušený, robí opatrenia na jeho obnovenie,
j) dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení,
k) odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje2) a prejednáva,
l) vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach,
m) poskytuje ochranu a pomoc ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi, 2a)
n) vykonáva kriminalisticko-expertíznu a znaleckú činnosť,
o) spolupôsobí pri zabezpečovaní ochrany civilného letectva, 2b)
p) oznamuje obci porušenie zákazu požitia alkoholických nápojov a iných návykových látok osobou maloletou do 15 rokov alebo mladistvou do 18 rokov.

(2) Policajný zbor plní úlohy štátnej správy3) a iné úlohy, 4) ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

(3) Policajný zbor plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom.

(4) Pri plnení úloh Policajný zbor používa technické prostriedky, dopravné prostriedky vrátane leteckých dopravných prostriedkov.

Ako si môžete prečítať, polícia zaisťuje osobnú bezpečnosť prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády Slovenskej republiky, predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ministra vnútra Slovenskej republiky a ďalších osôb určených zákonom alebo vládou, ale nie bežných občanov! Každá obeť trestného činu vie, ako nedostatočný je bod 1 a), kedy polícia len spolupôsobí pri ochrane bezpečnosti osôb. Z vyššie uvedeného je jednoznačné, že občan sa o svoju osobnú bezpečnosť musí postarať sám. To je aj dôvod, prečo zákonodarca, uvedomujúc si tento stav, dal možnosť občanom držať a vlastniť efektívne prostriedky obrany, akými strelné zbrane nepochybne sú.

Čiže ak zanecháme mýty o tom, že polícia chráni občana, v zákonoch nájdeme pomerne široký priestor, umožňujúci občanovi chrániť sa v medziach práva. Ústava hovorí: Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.

Čl.2

(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

Čl.12

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Čl.16

(1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

I keď štatistiky zverejňované príslušnými ministerstvami deklarujú pokles kriminality, bežný občan sa necíti bezpečnejšie. Je tomu skôr naopak. Kvalita života sa mení, menia sa sociálne pomery a história nám ukazuje, že zúfalí ľudia robia zúfalé veci. Tak sa mení i charakter trestnej činnosti a pocit ohrozenia u bežných občanov narastá. Rovnako aj potreba účinne chrániť seba, svojich blízkych a svoj majetok.

Ozbrojený občan v médiách

Je neuveriteľné koľko fám a nezmyslov v súvislosti so zbraňami na Slovensku koluje. A je o to smutnejšie, že mnohé z týchto hlúpostí sú podporované i omylmi zverejňovanými v médiách. Ako príklad si dovolím uviesť v ľuďoch neustále živený pocit, že zbrojný preukaz môže získať hocikto zhruba za 5 minút. Nedávno bolo zverejnené, že stačí aby bezúhonný občan pred skúšobnou komisiou vedel rozobrať a zložiť pištoľ, a tak získa zbrojný preukaz kategórie B. Po prečítaní som si myslel, že redaktor si snáď robí srandu. Žiaľ išlo o článok v jednom z mála slovenských, skutočne renomovaných médií.

Podobnými nedostatkami a neprofesionalitou sa v názoroch občanov vytvárajú stereotypy, ktoré ovplyvňujú celú atmosféru vzťahu k zbraniam v civilnej sfére. Je pochopiteľné, keď sa z krvavých drám snažia vydavatelia vyťažiť maximum. Taký je trend v médiách všeobecne a štatistiky pozeranosti a čítanosti nedovolia spochybniť tento postup. Vkus divákov a čitateľov vládne. Problém vzniká, ak je reportáž sprevádzaná nepochopením pojmológie, či už ide o odborné názvy, zákony alebo interpretáciu skutočností. Redaktori sú často tlačení časom a nemajú priestor na hlbšie štúdium problematiky, ale vďaka tejto povrchnosti je miera dezinformácií objavujúca sa médiách v súvislosti so zbraňami na Slovensku neprimerane vysoká.

Z predchádzajúceho vyplýva aj spôsob, akým sa informuje o jednotlivých udalostiach. Samozrejme, že tragédie v Devínskej Novej Vsi a Hurbanove rezonovali celou spoločnosťou a bola na nich zdôrazňovaná hrozba zbraní medzi bežnými občanmi. Prečo sa skoro vôbec neinformuje o pozitívnych prípadoch? Prečo sa sotva objavila zmienka o obchodníkovi z Trnavy, ktorý len vytiahol na ozbrojeného lupiča legálne držanú zbraň, ten okamžite ušiel a bez ďalšieho konfliktu tak obchodník najskôr zachránil život sebe i predavačke? Prečo sa nikde neobjavila úvaha, že fotograf nedávno napadnutý zúrivými psami, by sa zbraňou ubránil, naše zdravotníctvo by bolo bohatšie o cenu desaťhodinovej operácie a obeť by nemala na tele sto pohryzení? Myslíte si, že pre diváka je menej pútavé zistiť ako nebyť zastrelený, či celoživotne skaličený, než sledovať len obete?

Žiaľ toto sú stereotypy živené v názoroch tejto spoločnosti. Ak by obchodník musel na svoju obranu vystreliť, hneď by sa riešilo, že vlastne asi to bola neprimeraná obrana a ak by dohryzený a skaličený fotograf alebo niekto z ľudí, ktorí sa mu snažili pomôcť, čo i len zranil psov, ihneď by konali nehumánne.
Niečo je zle. Opäť mám ten neodškriepiteľný pocit, ktorý nás sprevádzal celú éru socializmu, kedy sa v médiách predstavoval celkom iný život, než aký sme reálne žili…

Takto formovaný obraz je automaticky nepriaznivý voči občanom, ktorí sa rozhodnú zvýšiť svoju osobnú ochranu a ochranu svojich blízkych, či už absolvovaním celého zdĺhavého a drahého procesu získania zbrojného preukazu, alebo zadovážením si iných legálnych obranných prostriedkov. Občan, ktorý sa nechce stať bezbrannou obeťou, je už vopred spoločneskou predpojatosťou vnímaný nie ako brániaca sa obeť, ale skôr ako agresor. Nenechať sa okradnúť, znásilniť, či zmlátiť však nie je agresia, ale hrdinstvo.

Rozprávky z USA

Touto cestou si dovolím zverejniť prosbu: Vážené mediálne skupiny, vydavateľstvá, internetové domy a neviem kto všetko ešte, prosím, prestaňte nás krmiť rozprávkami a lžami o Spojených štátoch. Netuším prečo sa denne vo vysielaní a na stránka tlače stále riešia problémy USA. Oni naše problémy neriešia. Navyše, mnoho zo zverejneného sú omyly a lži. Vytvára to nesprávny obraz o USA a následné porovnávania s nami, či EÚ, vyznievajú zavádzajúco. Asi najobľúbenejšou fámou je, že kdekoľvek v USA prídete do obchodu a odídete ovešaní zbraňami, od guľometu po RPG. Regulácia predaja a dostupnosti zbraní v USA okrem niekoľko málo výnimiek funguje celoplošne! Organizácia NRA by iste bola nadšená, keby sa mýtizovanie a moc tejto organizácie z našich médií premietlo do reality.

Akokoľvek premietať problémy, konflikty a vzťahy z USA do našich pomerov je nezmysel. Ide o krajinu na inom kontinente, s celkom odlišnými zákonmi, tradíciami, kultúrnym podhubím, mentalitou obyvateľstva a každý kto ju navštívil vám potvrdí, že rozdiely sú ešte oveľa hlbšie.
Akékoľvek generalizovanie je v problematike zbraní vylúčené. Len v rámci Európy máme Švajčiarsko plné zbraní, Fínsko, kde sa brokovnice predávajú spolu s motykami ako pracovný nástroj a povinným tlmičmi pri streľbe na strelniciach, aby sa chránilo životné prostredie. Kým napríklad u nás sú zbrane prísne regulované a tlmiče sú zákonom zakázaný doplnok. Pokúšať sa v tejto problematike porovnávať jednotlivé krajiny je jednoducho zavádzajúce.
Rovnako by bolo zavádzajúce porovnávať ktorékoľvek krajiny ohľadne situácie s nelegálne držanými zbraňami, ktoré sú skutočnou príčinou kriminality, atmosféry strachu v spoločnosti, následných tragédií a o ktorých sa píše len výnimočne.


Ozbrojení občania Slovenska

V súčasnosti je na Slovensku 163 tisíc držiteľov zbrojného preukazu. Keď si bežný, bližšie neinformovaný občan prečíta túto vetu a hneď má pocit, že každý okolo má za pásom zbraň. Nikto neuvádza, že 82 tisíc z tohto počtu sú poľovníci, ktorí svoje zbrane používajú na výkon poľovného práva, neuvádza sa, koľko z tohto počtu je športovcov, či zberateľov. Ak by sa tieto čísla zreálnili, prestali by byť také „senzačné“. Katastrofálnym zavádzaním je i zahrnutie plynoviek do štatistík legálne držaných zbraní. Je fakt, že ide o legálne držané zbrane, ale ide o zbrane neletálne, čiže nesmrtiace. Na občiansky preukaz si ich môže zakúpiť hocikto. V mnohých trestných činoch, ktoré boli podľa komentárov spáchané legálne držanými zbraňami, išlo práve o plynovky. Opäť, ak by sa tieto počty zreálnili, umelo vyvolávaný pocit o ozbrojenosti slovenských občanov by rýchlo zanikol.
V skutočnosti na Slovensku legálne držaných zbraní na ochranu života a majetku nie je veľa. Vyplýva to jednak z náročnosti postupu pri získavaní zbrojného preukazu, druhak z katastrofálnej neinformovanosti občanov a neznalosti zákonov. Hovorím o zákonoch, ktoré sú v ich prospech a umožňujú im účinne sa chrániť. V mnohých prípadoch však nechcú prevziať túto zodpovednosť, pretože držiteľ zbrojného preukazu je zákonmi viazaný k obrovskej disciplíne.

Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom

Zbraň nepatrí do ruky každému. Existujú mnohé, menej diskutované formy osobnej obrany. Netreba ale zabúdať, že na všetko sa vzťahuje trestný zákon. Faktom je, že doba sa kazí. Každý by mal urobiť aspoň minimálne preventívne opatrenia pre vlastnú ochranu a ochranu svojich blízkych. Začať to riešiť, keď už sa stanete obeťou trestného činu je naozaj neskoro.
Touto cestou chcem osloviť členov Legis Telum a aj ďalších, znalých zákonov. Robte osvetu vo svojom okolí. Aspoň minimálna znalosť zákonov už pomohla mnohým. Osobná bezpečnosť formuje životné podmienky nás všetkých. Slovenská legislatíva umožňuje právo na nutnú obranu, aj na konanie v krajne núdzi, dokonca paragraf 26 trestného zákona nám umožňuje ochranu v obydlí, čo nám občania okolitých štátov môžu len závidieť.

OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE PROTIPRÁVNOSŤ ČINU

§ 24
Krajná núdza
(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom, nie je trestným činom.
(2) Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.

§ 25
Nutná obrana
(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
(2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
(3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.
(4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.

§ 26
Oprávnené použitie zbrane
(1) Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.
(2) Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola pritom inému úmyselne spôsobená smrť.

Nie je to veľa, dokonca v mnohých prípadoch je to trestuhodne málo. Určite by sa v našej Ústave vynímal paragraf zaručujúci právo občana na ochranu seba, rodiny a majetku, ale k tomu musí dozrieť i celá spoločnosť. Verím, že až sa raz tento bod v našej Ústave objaví, budeme na neho rovnako hrdí ako občania USA na druhý dodatok.

Daniel Tureček
člen predstavenstva Legis Telum